Genetické
skupiny Európanov.
Posledné
desaťročia priniesli
výskumy v oblasti genetiky ľudských populácii celkom nové poznatky, ktoré
sú prekvapením pre mnohých ľudí. Jednotlivé národy majú svoju kultúru a
reč, ale s kým sú príbuzní ľudia týchto národov a odkiaľ
pochádzajú? Pôvod ľudí v jednotlivých krajinách sa dá vykladať všelijako
aj skreslene a nepravdivo, genetika sa však nedá
oklamať, je nemenná, každý jedinec ju nosí v sebe, každý ju získal od
svojich predkov a ďalej ju odovzdáva svojim potomkom. Genetická informácia
sa nedá prekabátiť, zmeniť alebo prikrášliť, výsledky genetických analýz
sú pravdivé a stabilné. Tak môžeme presne vystopovať svojich genetických
predkov až tisíce rokov dozadu a ak aj hovorili rôznymi rečami a boli príslušníkmi
rôznych kmeňov a národov, geneticky patrili k určitej presne definovanej
skupine ľudí, ktorí boli k sebe najviac príbuzní.
Výsledky
týchto analýz prepisujú dejiny alebo ich doplňujú, či potvrdzujú. Mnohé
fakty, o ktorých sme tušili, že sú správne, zrazu sa stávajú jednoznačnými
a pravdivými. Na čo narážam, je napríklad úplne prekrútená história
maďarského národa ako je podávaná v súčasnom Maďarsku. Genetické analýzy
občanov hovoriacich po maďarsky totiž priniesli dávno tušené závery v tom
zmysle, že genetických Maďarov v Európe a v Maďarsku takmer niet. Čo sa tým myslí a čo
to presne znamená, vysvetľujem v ďalších riadkoch a častiach tejto práce.
Aby
sme lepšie pochopili náš slovenský prapôvod a svoje miesto v Európe,
musíme sa v krátkosti oboznámiť s najnovšími výsledkami genetických analýz
ľudských populácií a vysvetliť si, o čo vlastne ide. Na základe týchto
nových poznatkov vieme stanoviť približnú dobu utvárania staroslovenského
etnika a formovania novej reči, praslovenčiny, z ktorej sa neskôr vytvorila
staroslovenčina a všetky dnešné slovanské reči. Vieme tiež stanoviť
približné miesta, ktoré naši prapredkovia obývali a kam sa rozšírili.
Keďže
naša história je úzko spätá s dejinami Uhorska, genetické analýzy obyvateľov,
ktorí obývajú štáty po rozpadnutom Uhorsku, prinášajú nové svetlo do
sporných momentov histórie. Ukazujú napríklad, že Uhorsko bolo slovanskou
krajinou a že takmer všetci súčasní občania hovoriaci po maďarsky nemajú
maďarský pôvod ale sú najmä slovanského a slovenského pôvodu.
Obsah
Čo
sú genetické skupiny ľudí
(haploskupiny)
a ako
sa darí
stanoviť genetickú históriu celého ľudstva.
Európania
sú rozdelení do viacerých genetických skupín (haploskupín).
Zastúpenie jednotlivých genetických skupín ľudí v niektorých európskych
krajinách.
Pátranie po starých Maďaroch.
Maďari sú Slovania
Pôvod
pobaltských, centrálnych a východných Slovanov a ich rozšírenie po Európe.
Pôvod južných, balkánskych
Slovanov.
Čo
sú genetické skupiny ľudí
(haploskupiny)
a ako
sa darí
stanoviť genetickú históriu celého ľudstva.
Každý
človek ale aj každý tvor na Zemi nesie v tele genetickú informáciu, ktorá
nám dáva jedinečnú a neopakovateľnú individualitu, ináč povedané, každý
sa líšime jeden od druhého. Celkom identické sú iba jednovaječné dvojčatá
alebo umelo naklonovaní jedinci. Napriek tomu máme každý svojich rodičov a
tí majú zase svojich rodičov a tak aj genetická informácia každého človeka
nesie v sebe záznam o našich predkoch, ktorí sa dnes už dajú vystopovať
tisíce až desaťtisíce rokov dozadu.
Cieľom
tejto práce nie je vysvetľovať princípy genetických analýz, v krátkosti
len spomeniem, že určité úseky genetického materiálu (mužský Y chromozóm
a ženská mitochondriálna DNA) sú značne
zakonzervované a prenášajú sa po mnohých generáciách nezmenené. Zmenili ich iba náhodné
mutácie, ktoré sa odohrali v určitom presnom období stovky, tisíce až desaťtisíce
rokov dozadu a niektoré z nich sa stali opornými bodmi vzniku nových genetických
skupín ľudských populácií. Tak vznikli genetické skupiny ľudí, v
ktorých sú jedinci viac príbuzní oproti iným skupinám ľudí. Tieto
skupiny genetici nazvali haploskupinami a označili ich rôznymi písmenami a
číslami. V rámci veľkých geneticky podobných skupín ľudí sa dajú
stanoviť mnohé podskupiny ešte viac príbuzných ľudí až do takej miery,
že keby boli analyzovaní všetci ľudia žijúci na svete teraz aj v
minulosti, vedeli by sme ich presne všetkých navzájom príbuzensky pospájať
tisíce rokov dozadu. Keďže tieto analýzy nie sú lacné, v mnohých krajinách
bola geneticky analyzovaná zatiaľ len malá časť populácie a tiež niekoľko
už zomretých jedincov, po ktorých ostali nejaké ostatky, napríklad kosti či
vlasy. Ale aj doterajšie výsledky genetických analýz prinášajú pomerne
presný obraz o genetickom zastúpení ľudí v jednotlivých krajinách sveta
pričom údaje sa s pribúdajúcimi analýzami stále spresňujú.
Vieme,
odkiaľ súčasné ľudstvo pochádza, kam, kedy a akými cestami sa rozšírilo
po celej zemeguli a vieme stanoviť dobu príchodu prvých skupín našich
predkov na európsky kontinent. Vieme stanoviť súčasné rozloženie jednotlivých
skupín ľudí (haploskupín) v Európe, ich vzájomnú príbuznosť a ich pôvod.
Najväčšie
príbuzné skupiny ľudí v Európe tvoria Slovania a Germáni pričom Slovania
obývajú väčšinu územia Európy.
Slovania sú súčasťou dvoch genetických skupín (z výsledkov genetických analýz
úsekov Y-chromozómu), ktoré dostali označenie - R1a, I2a1 . Tieto označenia
genetických skupín sa však môžu meniť s pribúdajúcimi informáciami,
preto bude lepšie rozdeliť Slovanov na centrálnych a východných a
na južných, balkánskych Slovanov, hoci toto
delenie tiež nie je presné, pretože obe genetické skupiny Slovanov sa na niektorých
miestach Európy vzájomne prelínajú v približne rovnakých počtoch.
Najznámejšie
genetické skupiny ľudí žijúcich v súčasnej Európe:
R1a
- prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria centrálni a východní Slovania, táto genetická skupina ľudí žije
najviac v Rusku, Bielorusku, Poľsku, v pobaltských krajinách, v Česku, na
Slovensku, na Ukraine, v Maďarsku, v Slovinsku, v Moldavsku. Na viacerých
miestach dosahujú 60 % celkového počtu obyvateľstva.
R1b
- prevažnú väčšinu ľudí v tejto skupine tvoria Germáni - obývajú západnú Európu kde ich žije na
niektorých miestach až
do 80 %.
I2a1b
- južní, balkánski Slovania, najviac ich žije v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku,
Srbsku, Čiernej Hore, v Slovinsku.
I1
-Škandinávci
I2b
- malý počet ľudí patriaci do skupiny keltogermáncov
G
- pochádzajú z Kaukazskej oblasti stredného východu, kde ich je aj dnes
najviac, v dnešnej Európe obývajú najmä vyššie položené miesta vysokých
pohorí v izolovaných oblastiach. Z celoeurópskeho hľadiska tvoria menšiu
skupinu ľudí.
J2
- pochádzajú zo stredného východu, dnes obývajú najmä Turecko, Albánsko,
Kosovo,
južné Grécko, Taliansko, Kaukaz, Libanon, Izrael, Mezopotámiu.
J1
- nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní Arabi. V Európe žijú v
menších množstvách napríklad v Portugalsku, Taliansku, Bulharsku.
E1b1b
- nositeľmi tejto haploskupiny sú najmä súčasní africkí Arabi, žijúci na
severe Afriky. Tu sa nachádzajú vo veľkých počtoch, v Európe nachádzame väčšie
množstvo ľudí s touto haploskupinou hlavne na Balkáne.
T
- najviac ľudí s touto haploskupinou sa nachádza vo východnej Afrike a na
strednom východe. V Európe žije malé množstvo ľudí s touto genetickou
skupinou najviac do 5 % napríklad v Grécku,Taliansku, Španielsku, Portugalsku.
Q
- v Európe malá skupina, pochádza z centrálnej a severnej Ázie
N
- Ugrofíni, ich pôvod je na ďalekom východe v Ázii, nositeľmi tejto genetickej
skupiny sú ľudia žijúci v dnešnom Fínsku (až 60 %) a v pobaltských
krajinách. Nositeľmi tejto skupiny by mali byť aj občania žijúci v súčasnom
Maďarsku, prečo nie sú (alebo ich je len veľmi málo) uvádzam ďalej.
Slovensko
-
centrálni
a východní Slovania 42 %, južní Slovania 16 %, (Slovania dohromady 58
%), Germáni
14 %, Škandinávci 7 %, Keltogermáni 1 %, Kaukazania 4 %, Turci, Albánci
2 %, severní Afričania, Balkánci 7 %, Ugrofíni 3 %, ostatní 4 %.
Čechy
-
centrálni
a východní Slovania 34 %, južní Slovania 9 %, (Slovania dohromady 43 %),
Germáni
22 %, Škandinávci 11 %, Keltogermáni 4 %, Kaukazania 5 %, Turci, Albánci
6 %, severní Afričania, Balkánci 6 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 2 %.
Maďarsko
-
centrálni
a východní Slovania 30 %, južní Slovania 20 %, (Slovania dohromady 50 %), Germáni
18 %, Škandinávci 9 %, Keltogermáni 2 %, Kaukazania 4%, Turci, Albánci
6 %, severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 2 %.
Fínsko
-
centrálni
a východní Slovania 5 %, južní Slovania 0 %, (Slovania dohromady 5%), Germáni
3 %, Škandinávci 28 %, Keltogermáni 1 %, Kaukazania 0%, Turci, Albánci
0 %, severní Afričania, Balkánci 1 %, Ugrofíni 62 %, ostatní 0 %.
Rakúsko
-
centrálni
a východní Slovania 19 %, južní Slovania 7 %, (Slovania
dohromady 26 %), Germáni
32 %, Škandinávci 12 %, Keltogermáni 3 %, Kaukazania 1 %, Turci, Albánci
9 %, severní Afričania, Balkánci 8 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.
Bulharsko
-
centrálni
a východní Slovania 17 %, južní Slovania 20 %, Slovania
dohromady 37 %, Germáni
11 %, Škandinávci 4 %, Keltogermáni 2 %, Kaukazania 3 %, Turci, Albánci
11 %, severní Afričania, Balkánci 23 %, Ugrofíni 1 %, ostatní 8 %.
Poľsko
-
centrálni
a východní Slovania 58 %, južní Slovania 5 %, (Slovania
dohromady 63 %), Germáni
12 %, Škandinávci 9 %, Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci
3 %, severní Afričania, Balkánci 3 %, Ugrofíni 4 %, ostatní 4 %.
Írsko
-
centrálni
a východní Slovania 2 %, južní Slovania 1 %, (Slovania
dohromady 3 %), Germáni
81 %, Škandinávci 6 %, Keltogermáni 5 %, Kaukazania 0 %, Turci, Albánci
1 %, severní Afričania, Balkánci 0 %, Ugrofíni 0 %, ostatní 4 %.
"Maďarov
v Európe niet" - tak sa vyjadrili známi svetoví genetici, ktorí dospeli
k tomuto záveru už po prvých výsledkoch moderných genetických analýz
uskutočnených na náhodne vybratých občanoch štátov súčasnej Európy a
teda i súčasného Maďarska. S pribúdajúcimi výsledkami sa tento krutý
fakt pre maďarských historikov všade potvrdil a občania hovoriaci po maďarsky
sa budú musieť zmieriť so skutočnosťou, že sú takmer všetci potomkami iných
etník. Ako vidíme z prehľadu zastúpenia genetických skupín ľudí vo
vybraných krajinách Európy v predošlej časti, občania Maďarska sa
geneticky nelíšia od ľudí žijúcich v okolitých slovanských krajinách.
Keby si toto percentuálne zastúpenie prezrel niekto, kto nepozná európske
krajiny, celkom určite by skonštatoval, že Maďarsko
musí byť slovanské, veď genetických Slovanov je v Maďarsku viac ako v Čechách
!. A kde sú genetickí Maďari? Veľká podobnosť maďarčiny s fínčinou
napovedá, že občania žijúci v Maďarsku by mali byť prevažne ugrofínskeho
pôvodu, tak ako je to v dnešnom Fínsku, kde tvoria až 62 % fínskej populácie.
Korene
starých Maďarov siahajú niekde do severovýchodnej Ázie, keď žili spoločne
s ugrofínskymi skupinami národov.
V Maďarsku však nájdeme genetických Ugrofínov a teda potomkov starých Maďarov ani nie 1 %.
Ale ako je to možné? Veď rozprávky o tom, ako do Karpatskej kotliny prišli
Maďari vo veľkých počtoch niekedy koncom 9. a začiatkom 10. storočia, kde
"zaujali svoju vlasť" sú
plné maďarských učebníc. Krajinu vraj našli prevažne prázdnu a tých pár
Slovenov, ktorí tu boli, si ľahko zotročili. Ak to tak bolo, kde tí starí
Maďari a ich potomkovia vlastne sú? A keď teda vraj prišli do prázdnej
krajiny, prečo v súčasnom Maďarsku nachádzame tisíce názvov miest, dedín,
riek, pohorí a iných topografických názvov slovenského a slovanského pôvodu?
Genetika
sa nedá prekabátiť ani prikrášliť, z genetických analýz vyplýva následovné:
Starých Maďarov, ktorí vtrhli do Karpatskej kotliny nebolo veľa. Táto oblasť
bola husto zaplnená slovenským a čiastočne aj germánskym a balkánskym obyvateľstvom,
ale ostala po rozpade starej Moravy a blatnohradského kniežactva slabo
organizovaná a tým aj ľahko ovládateľná. Starí Maďari využili túto
skutočnosť a dokázali sa postaviť do čela prevažne slovenských kmeňov.
Kultúrna úroveň starých Maďarov bola chabá, stará maďarčina taktiež,
ale tu žijúcim Slovenom bola maďarčiná nanútená, časť obyvateľstva
Karpatskej kotliny prijali maďarčinu za svoju reč a časom ju obohatili o mnohé slová, ktoré pôvodná maďarčina vôbec nepoznala.
Poznáme približne 25 % slov, ktoré prešli zo staroslovenčiny do maďarčiny. Ale ďalším
jasným dôkazom toho, že oblasť Karpatskej kotliny po severnú hranicu rieky
Dunaj bola rovnako naplnená Slovenmi ako územie rozpadnutej Starej Moravy nad
Dunajom sú tisíce slovenských názvov riek, obcí, miest a celých oblastí,
ktoré pretrvali nezmenené alebo už skomolené až dodnes. Veď ak by starí
Maďari prišli vo veľkých počtoch do prázdnej krajiny, asi by ťažko
nazvali svoju obec a neďalekú rieku po slovensky.
Niečo obdobné sa udialo v
Bulharsku o pár storočí skôr. Turkotatárski Volhari (po skomolení sa nazývajú
Bulhari) ovládli tu žijúce slovenské kmene, postavili sa do ich čela, ale v
priebehu niekoľkých desaťročí pôvodná reč i kultúra Volharov -Bulharov
zanikla, prevládla kultúra i reč pôvodných Slovenov. Ostal však názov
predošlých dobyvateľov Volharov -Bulharov. Starí Maďari
stratili svoju pôvodnú kultúru ale maďarčina po obohatení slovenskými výrazmi
nezanikla, mnohí pôvodní obyvatelia Panónie a Karpatskej kotliny ňou začali
hovoriť, či už dobrovoľne alebo pod nátlakom. Dlhú dobu však, v oblasti kde sa Maďari usadili medzi
starousadlým obyvateľstvom, sa hovorilo mnohými jazykmi, najmä staroslovenčinou.
V priebehu 1000 rokov Uhorského kráľovstva a najmä od 19.storočia až do súčasnosti
boli veľké množstvá ľudí pomaďarčených, mnohokrát i násilne. Pomaďarčovanie
sa pritom paradoxne vykonávalo v prostredí, kde väčšina obyvateľov už
pomaďarčených, nemali maďarský pôvod. Dnes maďarčinou nehovoria
potomkovia pôvodných Maďarov, tých v súčasnom Maďarsku takmer nenájdeme, ale ľudia, ktorí boli pôvodom iných národností, najmä
slovanských.
Ak
si pozrieme zastúpenie
jednotlivých genetických skupín ľudí v jednotlivých európskych krajinách,
zistíme, že v nich nájdeme najväčší počet ľudí tej genetickej skupiny,
ktorá udáva charakter danej krajiny, teda, či patrí k slovanskej, germánskej,
škandinávskej či ugrofínskej krajine. Občania žijúci v Maďarsku očakávali,
že budú patriť prevažne k ugrofínskej genetickej skupine, alebo najlepšie
k nejakej novej maďarskej genetickej skupine, ktorá však žiaľ (alebo našťastie?)
neexistuje. Genetické analýzy však priniesli nečakané prekvapenia v tom
zmysle, že v Maďarsku žijú len občania s tými genetickými skupinami a
podskupinami, ktoré nájdeme v okolitých krajinách. Napríklad tu žije až
50 % ľudí so slovanskými genetickými skupinami, ktoré nájdeme aj na
Slovensku, v Čechách, Poľsku, na Ukrajine, v Chorvátsku, Slovinsku a v ďalších
balkánskych slovanských krajinách. A rovnako to platí aj pri ostatných
genetických skupinách a podskupinách, ktoré nájdeme v súčasnom Maďarsku.
Nedá sa to vysvetliť ináč, iba tak, že malá skupina veľmi výbojných a
agresívnych maďarských prisťahovalcov sa v 10. storočí chopila moci
v už ustálenej spoločnosti Karpatskej kotliny a postupne im vnútila maďarčinu.
Táto skupina staromaďarských prisťahovalcov bola však natoľko malá alebo
aj utrpela veľké straty na životoch pri rabovačskom spôsobe života v
10.storočí, že
dnes nie sme schopní zaznamenať jej väčšie genetické stopy.
Keď
som začínal písať túto knihu, nenapadlo ma, že budem môcť uviesť
kapitolu pod takýmto názvom. Postupne som však mal tušenie, že s maďarským
národom nie je niečo v poriadku. Tisíce názvov staroslovenského a slovenského
pôvodu, ktoré nájdeme na území súčasného Maďarska, veľké množstvo
slov súčasnej maďarčiny, ktoré sú slovenského a slovanského pôvodu, veľké
množstvo mien a priezvísk slovenského a slovanského pôvodu, ktorým sú
pomenovaní občania hovoriaci po maďarsky, ľudová hudba, jedlá, zvyklosti a
mnoho ďalších indícií napovedajú, že súčasní Maďari nemajú vôbec ázijský,
ale slovanský a slovenský pôvod.
Chýbal
však stále usvedčujúci dôkaz, ktorý by to potvrdil, totiž, že súčasní
Maďari vôbec nie sú potomkami ázijských ugrofínskych Maďarov, ale že sú
potomkami najmä Slovenov, žijúcich v 9. storočí vo veľkých počtoch v Panónii,
v podunajských nížinách a v Potisí. Súčasní Maďari sú anomáliou v Európe,
občania hovoriaci po maďarsky žijúci v súčasnom Maďarsku a v
okolitých krajinách nie su potomkami pôvodných ázijských Maďarov ale
takmer všetci sú pomaďarčení obyvatelia prevažne slovanských etník.
Reč
ostatných európskych národov je odrazom väčšinového genetického zastúpenia
obyvateľov danej krajiny. Totiž, v tých krajinách, kde sa hovorí slovanskou
rečou, nájdeme aj väčšinu obyvateľov, ktorí patria po genetickej stránke
k Slovanom. To isté platí o germánskych krajinách a ich obyvateľoch. V Maďarsku
však je situácia taká, že tu žije väčšina genetických Slovanov, ale
hovorí sa tu rečou, ktorú priniesli do tohoto priestoru ázijskí ugrofínski
Maďari, ktorých v súčasnom Maďarsku takmer nenájdeme, tvoria iba nepatrnú
časť maďarskej populácie, približne 1 %. K maďarčine a k Maďarom sú
najbližší Fíni, ich rečou je fínčina, s tým rozdielom, že genetických
Fínov žije vo Fínsku až vyše 60 %. Maďari a Fíni majú spoločných ugrofínskych
ázijských predkov, ale myslím tým iba to 1% genetických Maďarov žijúcich
na území dnešného Maďarska. Zvyšných 99 % občanov žijúcich v dnešnom
Maďarsku majú iný, prevažne slovanský pôvod, napriek tomu, že hovoria po
maďarsky. Maďarov môžeme teda smelo pokladať za maďarsky hovoriacich
Slovanov.
To,
že Maďari sú Slovania nás nemusí prekvapovať. Niečo podobné sa dialo v
minulosti s Bulharmi a Rusmi. Turkotatárski Volhari (po skomolení Bulhari) tiež
vtrhli na územie súčasného Bulharska v 7. storočí, usadili sa medzi ôsmimi
slovenskými kmeňmi, ktoré sa neskôr prestali nazývať slovenskými názvami, prijali
názov turkotatárskych prišelcov: Bulhari, a pomenovali po nich aj svoju
krajinu: Bulharsko, ale reč turkotatárskych Bulharov-Volharov sa neujala, reč
ostala slovenská, neskôr sa však premenovala na bulharčinu. Keďže reč
ostala slovanská, Bulhari sú slovanskou krajinou a sami seba právom pokladajú
za Slovanov. Genetickí Slovania žijúci v súčasnom Bulharsku tvoria najväčšiu
skupinu, je ich však oveľa menej ako genetických Slovanov žijúcich v súčasnom
Maďarsku. Dnešní Maďari sa chybne pokladajú za potomkov ázijských Maďarov,
ich pôvod je prevažne slovanský. Slovanské obyvateľstvo v tomto priestore
prijalo postupne od 10.storočia názov ázijských dobyvateľov za svoj: začali
sa nazývať Maďarmi,
krajinu tiež premenovali na Maďarsko a navyše prijali nedokonalú
ázijskú maďarčinu za svoju reč (po doplnení mnohými slovenskými výrazmi).
V
Rusku sa udialo niečo podobné, ako v Bulharsku a Maďarsku. Medzi mnohopočetné
slovenské kmene prišli zo severných oblastí výbojní Rurikovci - Rusi.
Slovenské kmene sa časom premenovali podľa názvu ich mena na Rusov,
krajinu pomenovali Kijevská Rus neskôr Rusko a svoju slovenskú reč tiež
premenovali na ruštinu, hoci podobne ako v Bulharsku, ani tu po kultúre a reči
pôvodných Rurikovcov neostalo takmer nič. Rusi podobne ako Bulhari (na
rozdiel od Maďarov) sa právom pokladajú za Slovanov, ich reč ostala slovanská
a podobne ako v súčasnom Maďarsku, najväčšiu časť populácie tu tvoria
genetickí Slovania.
Ak
to teda zhrnieme, súčasní Maďari sú potomkami ľudí, ktorí v 10.storočí
odnikadiaľ neprišli, nemuseli "zaujímať svoju vlasť" alebo dobíjať
nové územia, boli tu už dávno predtým, pretože sú pôvodom Slovania. Názvy
osád a miest, riek a kopcov nepremenovali, nechali im slovenské mená a v pomaďarčenej
podobe tu ostali až dodnes. Maďarčinu prijali ako svoju reč, ale aby sa s ňou
mohli plnohodnotne dorozumievať, obohatili ju o tisíce slovenských výrazov,
ktoré v súčasnej maďarčine nachádzame až dodnes.
Koncom
9. storočia malá skupina výbojných genetických ugrofínskych Maďarov prišla
do priestoru Karpatskej kotliny, postavili sa do čela oveľa početnejších slovenských kmeňov,
ktoré však v priebehu vyše 1000 rokov postupne zabudli na svoj pôvod.
Prví
Prasloveni sa začali formovať približne pred 5.5 tisícmi rokmi v severných
lesných častiach „jamovej kultúry“ (3300- 2500 pred n.l.). Kolískou prvých
praslovenských kmeňov bola teda oblasť začínajúca niekde pri rieke Dnester,
pokračovala stredom dnešnej Ukrajiny v okolí rieky Dneper a dnešného mesta
Kyjev a ďalej smerom severovýchodným do okolia strednej časti rieky Volgy.
Charakteristickou črtou našich predkov žijúcich v období jamovej kultúry
bolo pochovávanie mŕtvych do povrchových jamových hrobov pod mohylami. Odtiaľ
vznikol názov „jamová kultúra“. Ďalšou vlastnosťou, ktorou bola jamová
kultúra známa je schopnosť rýchleho presunu jej obyvateľov, pretože naši
prapredkovia chovali kone a ťažné zvieratá a vyrábali vozy na prevoz ťažšieho
nákladu.
Už
niekedy v priebehu trvania jamovej kultúry začali naši predkovia kolonizovať
veľké oblasti smerom na sever, severozápad a na západ a ich činnosťou
vznikla nová kultúra šnúrovej keramiky (2800 – 1800 pred n.l.), ktorá sa
rozprestierala približne od dnešného Nemecka cez Dánsko, Rakúsko,
Čechy, Slovensko, Poľsko, južné oblasti Škandinávie a Fínska, cez
pobaltské krajiny a ďalej sa tiahla širokým pruhom cez dnešnú Ukrajinu,
Bielorusko a Rusko až do okolia Moskvy a Novgorodu na Volge. Kultúra šnúrovej
keramiky dostala názov podľa keramiky, ktorú naši predkovia skrášľovali
tak, že ju omotali šnúrami a tým do mäkkej hliny ešte pred vypálením
vtlačili pekný šnúrový vzor.
V
priebehu trvania jamovej kultúry, ale najmä počas trvania kultúry šnúrovej
keramiky sa začala utvárať reč Slovenov – praslovenčina, z ktorej neskôr
vznikli všetky ostatné slovanské jazyky. V priebehu ďalšieho obdobia až
približne do 5. storočia nášho letopočtu, dochádzalo stále k nových migráciám
Slovenov od východu na západ do strednej a pobaltskej Európy. Títo Sloveni,
ktorých počiatky vzniku sledujeme v období jamovej kultúry (3300- 2500 pred
n.l.) a ďalej počas existencie rozsiahlej kultúry šnúrovej keramiky (2800
– 1800 pred n.l.), tvoria dnes veľkú genetickú skupinu s označením
„R1a“, ktorá sa ďalej diferencovala na mnohé podskupiny, z ktorých dve
najväčšie slovanské pretrvali dodnes pod označením R1a-M458, R1a-Z280.
Tieto slovanské genetické podskupiny nájdeme v dominujúcich množstvách vo
všetkých súčasných slovanských krajinách strednej, východnej a
pobaltskej časti Európy, ale aj v Maďarsku, Estónsku, Litve a Lotyšsku, kde
genetickí Slovania R1a skupiny tvoria najpočetnejšiu časť obyvateľstva.
V
južnej oblasti Škandinávie a na území dnešného Dánska sa v neskoršom
období začala formovať nordická kultúra doby bronzovej (1800-500 pred n.l.).
Táto kultúra je zmesou Praslovenov R1a skupiny (ktorí tu už boli osídlení
v období kultúry šnúrovej keramiky 2800-1800 pre n.l.) a
proto-italo-kelto-germánskych kmeňov (R1b-L11, R1b-U106, R1a-L644) unetickej
kultúry, ktorí sem prišli z centrálnej oblasti Európy v neskoršom období.
Došlo tu k miešaniu Praslovenov R1a skupiny (R1a-M458, R1a-Z280) s kmeňmi
unetickej kultúry a k utváraniu prvého protogermánskeho jazyka, ktorý
vznikol ako miešanina praslovenčiny kultúry šnúrovej keramiky a prakeltčiny
unetickej kultúry. Germánske jazyky vznikali teda v oveľa neskoršom období
a ich rozvoj môžeme datovať najskôr až od 5. storočia pred n.l. Mnohé
slová germánskych jazykov majú svoj pôvod v praslovenčine. Kolískou
germánskych jazykov je teda nordická kultúra doby bronzovej (1800-500
pred n.l.) z oblasti južnej Škandinávie a dnešného Dánska.
Súčasní
balkánski Slovania patria k celkom odlišnej genetickej skupine ľudí, než akú
nachádzame u centrálnych, pobaltských a východných R1a Slovanov. Ináč
povedané, geneticky sa balkánski Slovania s genetickým označením
„I2a1b-L621“ líšia od „R1a“ Slovanov žijúcich pri Balte, v centre a
na východe Európy. Naskytá sa otázka, ako je to možné, veď balkánski
Slovania sú po jazykovej stránke k R1a Slovanom veľmi blízki.
Túto jazykovú, ale aj kultúrnu príbuznosť I2a1b balkánskych Slovanov voči
R1a Slovanom pochopíme, keď si osvetlíme pôvod a rozšírenie balkánskych
Slovanov na európskom kontinente.
Pôvod
balkánskych Slovanov I2a1b skupiny spájame s existenciou trypilsko-cucutenskej
kultúry, ktorá sa nachádzala na území dnešnej západnej Ukrajiny a severovýchodného
Rumunska v období 4800-3000 rokov pred n.l. Táto kultúra bola v neskoršom
období pohltená kultúrou
šnúrovej keramiky (2800 – 1800 pred n.l.), v ktorej sa už formovali prvé
praslovenské kmene so svojou rečou. Dochádzalo tu k miešaniu
oboch slovanských skupín (R1a, I2a1b) a obe skupiny boli pod vplyvom rovnakej
kultúry i utvarajúcej sa reči - praslovenčiny kultúry šnúrovej keramiky. Počas následujúcich storočí
až tisícročí Sloveni I2a1b skupiny (a čiastočne aj so Slovenmi R1a skupiny) migrovali
aj smerom na juh na Balkán a po rozpade Rímskej ríše v roku 476, Sloveni
obsadili zvyšné územia Balkánu až po Jadranské more na miestach, kde sa
nachádzajú až dodnes.
Späť na hlavnú stránku
kontaktná adresa autora:
E- mail
zaklkam@gmail.com
|