Prehľad kultúrnych centier Veľkomoravskej ríše

Naši slovenskí predkovia začali osídľovať územie dnešnej Moravy, Slovenska a Podunajskej kotliny veľmi skoro, už niekedy v 4. storočí. Potvrdzuje to napríklad rímsko-slovenské archeologické nálezisko nazvané Villa Rustica v Bratislave, nachádzajúce sa v dnešnej mestskej časti Dúbravka. Z rovnakého obdobia sa tu našli spolu rímske i staroslovenské archeologické nálezy, to znamená, že staré slovenské kmene tu boli osídlené už v rímskej dobe spolu s Rimanmi.

Slovenské osídlenie východného Slovenska je pritom ešte staršie. Oblasť východného Slovenska bola osídľovaná Slovenmi už od 2.-3. storočia, pričom ich kultúrny vývoj sa dáva do súvislosti s čerňachovskou kultúrou západnej Ukrajiny.

O živote našich predkov v 1. tisícročí sa veľa dozvedáme z rôznych historických dokumentov a z archeologických vykopávok staroslovenských hradísk, sídlisk a pohrebísk. Na starej Morave (vo Veľkomoravskej ríši, na Veľkej Morave - o používaní týchto názvov pozri časť: K názvom Veľkomoravská ríša, Veľká Morava v kapitole: Počiatky, rozmach a zánik starej Moravy) existovalo viacero sídelných centier s rozvinutými hradnými mestami, v ktorých bola spoločnosť už vysoko diferencovaná na vládnucu, vojenskú, cirkevnú a administratívnu vrstvu, so špecializovanou remeselnou výrobou, s vyspelým poľnohospodárstvom. Tieto opevnené mestá boli bohato zaľudnené a stali sa centrálnymi strediskami pre široké okolie. Vládnuce vrstvy v hradnom meste podporovali zakladanie služobníckych, poľnohospodárskych a remeselníckych osád v blízkom okolí, ktoré takto spolu s centrálnym mestom tvorili sebestačnú územnú jednotku. Názvy týchto osád sa na mnohých miestach zachovali v rôznych podobách až dodnes. Po zániku starej Moravy niektoré hradné mestá zanikli (napríklad hradné mesto nachádzajúce sa medzi Kopčanmi a Mikulčicami), iné sa rozvíjali ďalej (Nitra, Bratislava, Velehrad - Staré Mesto).

Keď boli v 19. storočí nájdené historické dokumenty prinášajúce nové poznatky o našej existencii v 1. tisícročí, údaje, ktoré historici vyčítali z týchto dokumentov boli tak fascinujúce, že ich bez rozmýšľania zaradili medzi výmysly. Dôkazy, ktoré by potvrdili tieto údaje, ležali dlhú dobu pod zemou (a ešte ich veľa leží). Až od polovice 20. storočia sa začal systematický výskum niektorých archeologických lokalít, boli objavené základy mnohých murovaných kostolov, odkryté a preskúmané boli tisíce staroslovenských hrobov, objavené boli mnohé iné archeologické nálezy z najstaršieho obdobia našej minulosti.

Archeológia tak postupne potvrdila a neustále potvrdzuje všetko to, čo sa v starých spisoch uvádza. Údaje sa s rozrastajúcimi archeologickými nálezmi stále spresňujú, napriek tomu, že bola prekopaná ešte iba malá časť archeologicky významných území. Už dnes však vieme povedať, kde sa nachádzali najväčšie staroslovenské sídla, kresťanské chrámy, hradiská a pohrebiská, ako tieto miesta vyzerali a na akom stupni rozvoja existovali.

Naši predkovia začali prijímať kresťanstvo v 8.-9. storočí. Spolu s kresťanským učením rozvíjali sa u nás aj ostatné spoločenské oblasti, napríklad umenie, jazyky a písomníctvo, obchod, vojenské, administratívne alebo právne usporiadanie krajiny (pozri kapitolu Prechádzka počiatkami kresťanstva na starej Morave). Tam, kde boli sústredené cirkevné a spoločenské inštitúcie, nachádzala sa aj vládnuca vrstva, vznikali hradné mestá. Priamo v nich alebo v ich okolí žili remeselníci, roľníci, vojaci a rôzni zamestnanci, ktorí zabezpečovali potreby kniežacích rodín. Tak sa utvárali kultúrne centrá starej Moravy.

Stará Morava v 9. storočí ešte pred územným rozmachom počas vlády Svätopluka sa rozprestierala najmä na územiach dnešnej Moravy, západného a stredného Slovenska a severovýchodného Rakúska. Na rakúskej strane sú doposiaľ nepreskúmané mnohé staroslovenské hradiská, napríklad Stein na Dunaji, Burgstall u Langenlois, Thunau nad Kampou, Heidenstatt pri Limbergu, Kirchberg na Morave. Naši predkovia osídlili aj podunajské kraje nachádzajúce sa v súčasnom Maďarsku, ale odtiaľto máme skromné údaje pretože maďarské či rakúske kultúrne inštitúcie majú malý záujem o odkrývanie staroslovenskej minulosti. Hustú osídlenosť našich predkov v Maďarsku a Rakúsku však dodnes dokazujú tisíce staroslovenských topografických názvov, názvov miest a obcí, ktoré tu prevažne v skomolenej forme pretrvali až dodnes.

V historických dokumentoch je pôvodným názvom uvedených doposiaľ päť miest, o ktorých presne vieme, kde sa nachádzajú pretože tieto názvy sa zachovali do dnešných čias. Štyri miesta sú na území súčasného Slovenska (Nitra, Zobor, Bratislava, Devín) jedno miesto je na území dnešnej Moravy (Velehrad - Staré Mesto).

V nasledujúcom prehľade uvádzam najzaujímavejšie staroslovenské archeologické nálezy a náleziská vybraných lokalít z obdobia od 4. do začiatku 10. storočia, ktoré tvorili kultúrne centrá starej Moravy a ktoré sa nachádzali najmä na súčasnom západnom Slovensku a východnej Morave. Zameral som sa najmä na lokality nachádzajúce sa na súčasnom západnom Slovensku, hustota archeologických nálezov nachádzajúcich sa na súčasnej Morave, teda západne od rieky Moravy je rovnaká ako na západnom Slovensku, avšak z tejto oblasti uvádzam iba tie najvýznamnejšie. Pre veľký rozsah témy, mnohé archeologické náleziská nespomínam, neuvádzam ani podrobný rozpis všetkých nálezov.

Veľa nálezov pochádza z obdobia po zániku starej Moravy, teda z 10. alebo 11. storočia. Boli nájdené celé staroslovenské cintoríny, základy kostolov alebo osady z tohoto obdobia. Keďže však na týchto lokalitách neboli nájdené nálezy zo staršieho obdobia, teda najmä z obdobia starej Moravy z 9. storočia, tieto lokality neuvádzam. Je možné, že mnohé z týchto lokalít majú svoj pôvod už v 9. i staršom storočí, ale bez nálezov z tohoto obdobia to nemožno potvrdiť. Možné však je aj to, že po zániku starej Moravy naši predkovia na týchto miestach zakladali nové osady a mestá.

Neuvádzam ani archeologické nálezy, ktoré boli označené ako belobrdské. Belobrdská kultúra vznikla spoločným pôsobením slovenského i maďarského etnika v 10. a 11. storočí na niektorých miestach bývalej východnej časti starej Moravy (dnešné západné Slovensko), v Panónii a v oblastiach južných Slovenov. Názov dostala táto kultúra podľa náleziska Belo Brdo v Juhoslávii. Archeologické nálezy belobrdskej kultúry jasne ukázali, že túto kultúru v prevažujúcej miere tvorili Sloveni, ktorí nezmenili spôsob svojho života najmä v oblasti hospodárstva, remeselníctva, právneho a cirkevného usporiadania spoločnosti.

V tejto časti neuvádzam ani nálezy čistých staromaďarských osád a pohrebísk, ktoré sa našli na území dnešného Slovenska, pretože pochádzajú najskôr až z 10. storočia a je ich veľmi málo.

Ojedinelé nálezy germánskeho etnika z obdobia sťahovania národov tiež neuvádzam.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Nitra (Nitrava)

Archeologické vykopávky, ktoré sa doposiaľ v Nitre uskutočnili, jednoznačne potvrdzujú, že Nitra bola veľkým politickým, hospodárskym i kultúrnym centrom starej Moravy.

Archeológovia odkryli zatiaľ len malú časť histórie Nitry, pretože Nitra po rozpade starej Moravy nezanikla, ďalej sa rozvíjala a po vyše tisíc rokoch je už toto mesto tak husto zastavané, že sa nedá urobiť ucelený archeologický výskum na tých lokalitách, ktoré sú pre nás zaujímavé. Ináč povedané, história staroslovenského obdobia je v Nitre zakonzervovaná pod dnešnými nitrianskymi budovami. Archeologické nálezy v Nitre boli objavené väčšinou iba náhodne pri stavbách novodobých ciest, domov a objektov najmä v 50-70-tych rokoch minulého storočia. Väčšinou bol uskutočnený len malý, nedostatočný výskum náleziska, ktorý mal iba záchranný charakter toho, čo sa stavebnými mechanizmami porušilo. A tak naše ranné dejiny sú z veľkej miery stále pochované v zemi na mnohých lokalitách súčasnej Nitry.

Kedy sa Nitra stala biskupstvom ?

Nitrava (Nitra), bola obchodným, kultúrnym i náboženským centrom Moravy a dôležitým komunikačným uzlom. Cez Nitru viedla Jantárová cesta, ktorá spájala všetky politické i trhové centrá vtedajšej Európy. V Nitre sídlil knieža Pribina a neskôr Svätopluk, taktiež sa tu často zdržiavali Cyril a Metod a je možné, že tu mali aj trvalejšie sídlo, keďže tu bol v roku 880 uvedený do úradu Viching ako sufragán arcibiskupa Metoda. Z tohoto údaju vieme, že Nitra bola biskupským sídlom už pred rokom 880, ale presný dátum založenia nitrianskeho biskupstva zatiaľ nevieme. O tom však, že nitrianske biskupstvo je veľmi starobylé, svedčia dátumy založenia ostatných biskupstiev v okolitých krajinách: v Poznani bolo biskupstvo založené až v roku 968, v Prahe v roku 973, v Olomouci v roku 1063. Biskupstvá Ostrihom a Krakov boli založené až po založení biskupstva v Prahe a v Poznani , ale nevieme presne kedy.

Máme však údaje z historických dokumentov aj o tom, že Nitra mohla byť biskupstvom už v rokoch 824-827. Ide o sfalšované dokumenty, ktoré dal sfalšovať pasovský biskup Pilgrim koncom 10. storočia. Sfalšované listiny mal akoby napísať pápež Eugen II. v rokoch 824-827, keď bol pápežom. Teda po vyše 150 rokoch (koncom 10. storočia) chcel Pilgrim dokázať vtedajším duchovným, že pasovské biskupstvo bolo kedysi loržským arcibiskupstvom a že do tohoto arcibiskupstva patrila začiatkom 9. storočia aj Morava a Avarsko. Sfalšovaný list Eugena II. bol adresovaný biskupom štyroch biskupstiev, ktoré sa nachádzali na územiach Moravy a Avarska, avarskému chaganovi Tutundovi a moravskému kniežaťu Mojmírovi I. V tomto liste pápež Eugén II. akoby dáva na známosť štyrom biskupom a dvom kniežatám, že sa stávajú súčasťou loržského arcibiskupstva. Tým chcel pasovský biskup Pilgrim po 150 rokoch dokázať, že pasovské biskupstvo má právo stať sa znovu arcibiskupstvom (a Pilgrim arcibiskupom). Hoci tieto dokumenty boli sfalšované koncom 10. storočia, niektoré údaje v nich museli byť pravdivé, pretože Pilgrim si nemohol vymýšľať úplne nové názvy biskupstiev, či nové mená kniežat. Pápežská kúria v Ríme mala svoj archív s podrobnými údajmi o biskupstvách a keby si Pilgrim príliš vymýšľal, rýchlo by sa na to prišlo. Mnohí historici však považujú údaje v Pilgrimových dokumentoch za celkom vymyslené.

Pilgrimové sfalšované dokumenty zreteľne uvádzajú Nitru ako biskupstvo k obdobiu rokov 824-827, keď bol pápežom Eugén II. Teda Nitrava (Nitra) podľa tohoto dokumentu už vtedy bola moravským biskupským sídlom. Ďalej sa tu spomínajú dve kniežatá, ktoré kontrolovali územia týchto štyroch biskupstiev, avarský chagan Tutund a moravské knieža Mojmír. Vieme, že naše prvé známe knieža Mojmír I. vtedy naozaj existoval a vieme aj to, že zvyšky Avarov sa v Panónii začiatkom 9. storočia skutočne vyskytovali. Z iných historických údajov zase vieme, že zvyšok Avarov žiadal od Frankov ochranu pred okolitými Slovenmi, ktorí ich ohrozovali a tiež to, že Avari prijali kresťanstvo podobne ako Moravania už začiatkom 9. storočia. V liste sa presne neuvádza, ktoré biskupstvá komu patrili, ale Avari po veľkej porážke koncom 8. storočia ostali len na malom území Panónie pod Dunajom, teda im by patrilo najskôr iba jedno zo štyroch spomínaných biskupstiev a zvyšné tri boli zrejme moravské. Nitra bola teda podľa týchto dokumentov už za vládnutia nášho prvého známeho historického kniežaťa Mojmíra biskupstvom, patrila pod Moravu a Mojmír s Moravanmi boli už pokrstení. Vieme to napríklad aj z archeologického výskumu mnohých staromoravských centier, kde boli nájdené kresťanské hroby v okolí vystavaných kostolov už zo začiatku alebo z 1. polovici 9. storočia. K existujúcim kostolom boli po príchode Cyrila a Metoda na Moravu pristavané predsiene - nartexi, ktoré sú typickým cyrilometodským prvkom, slúžiace na vyučovanie a pastoračnú činnosť. Keď k nám Cyril s Metodom v roku 863 prišli, ujali sa vedenia cirkevnej správy, ktorá tu už existovala a Metod sa neskôr stal moravsko – panónskym arcibiskupom. Rok 880, ktorý mnohí historici udávajú ako založenie nitrianskeho biskupstva nie je vôbec rokom jeho založenia, pretože ide iba o ustanovenie Metodovho pomocníka Vichinga v už existujúcom nitrianskom biskupstve.

Znamená to aj to, že Nitra nebola samostatným kniežatstvom, nezávislým od Mojmíra, ako to uvádzajú niektorí historici a že Mojmír musel dokonca Nitru dobýjať a pričleniť ju k svojmu kniežatstvu. O tomto údajnom dobytí Nitravy Mojmírom I. neexistujú žiadne historické údaje, vieme doslova len toľko, že Pribina bol Mojmírom I. vyhnaný. V historickom zázname o tejto udalosti sa vôbec nepíše, že ho vyhnali zrovna z Nitry, alebo že by bol vôbec vládcom akéhosi nitrianskeho kniežatstva. Mohol byť iba jedným z mnohých veľmožov, ktorý sídlil v Nitre, ale aj to sa usudzuje iba preto, že mu tu salzburský arcibiskup vysvätil kostol. Nikde sa však nespomína, že Pribina bol samostatným kniežaťom nitrianskeho kniežatstva, nezávislým od Mojmíra I. (Pozri aj časť: Existovalo samostatné nitrianske kniežatstvo? v kapitole "Dejinná súvislosť Blatnohradu a starej Moravy").

Vysvätenie Pribinovho nitrianskeho kostola salzburským arcibiskupom Adalramom sa mohlo uskutočniť niekedy v rokoch 821-836, pretože vtedy bol Adalram arcibiskupom. Teda v tomto období tu muselo už existovať kresťanstvo, nitrianski Sloveni už boli pokrstení a mohlo tu byť aj nitrianske biskupstvo, ktoré sa spomína vo sfalšovaných Pilgrimových dokumentoch.

Ďalšie dve biskupstvá podľa Pilgrimovho listu alebo určite aspoň jedno z nich sa nachádzalo v západnej časti Moravy. Z mnohých historických záznamov vieme, že dnešné Staré Mesto na Slovácku sa nazývalo Velehradom a bolo aj biskupským mestom. Velehrad sa spomína v staročeských pamiatkach ako biskupské sídlo arcibiskupa Metoda a ako hlavné mesto moravského kráľovstva.

Niektorí historici predpokladajú, že biskupským sídlom podľa Pilgrimovho listu by mohol byť aj Ostrihom. V liste sa totiž okrem nitrianskeho biskupstva uvádza ďalšie biskupstvo ako Speculiiuliensis, s poznámkou, že sa toto biskupstvo nazýva aj Ouguturensis. Po latinsky striehnuť je „specula“ a názov Ostrihom je odvodený od staroslovenského slova striehnuť. Prvý latinský názov Speculiiuliensis by mal byť teda latinským prekladom Ostrihomu ako strážneho hradiska a druhý názov Ouguturensis by mal byť latinským skomolením názvu Ostrihom. O Ostrihome vieme, že sa o takmer dvesto rokov neskôr stal prvým biskupským sídlom Uhorska, čo je veľmi podozrivý fakt, pretože tradície biskupských sídel sa cirkev snažila zachovávať. Hoci názov „Ostrihom“ je staroslovenského pôvodu a mesto založil Sloveni, v historických materiáloch nemáme doposiaľ žiadny záznam o Ostrihome viažuci sa k obdobiu starej Moravy a ani archeológovia zatiaľ nepotvrdili, žeby bol Ostrihom význačným staromoravským kultúrnym či cirkevným centrom.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Archeologické nálezy v Nitre z obdobia starej Moravy.

Aj keď sa v Nitre doposiaľ neuskutočnil rozsiahlejší archeologický výskum, aj doterajšie nálezy potvrdzujú, že Nitra bola veľkým centrom starej Moravy. V okolí Nitry sa nachádzalo veľa zamestnaneckých a služobníckych obcí, z ktorých mnohé názvy pretrvali až dodnes. Takéto obce vznikali vždy v okolí väčšieho centra a boli špecializované na určitú výrobnú činnosť alebo služby, ktorými zaisťovali pohodlný život vládnucej vrstvy žijúcej v centre celej oblasti (pozri kapitolu "Remeselnícke a služobnícke názvy obcí").

Na území Nitry sa nachádzali dve väčšie a najmenej tri menšie hradiská, ktoré tvorili silný obranný systém. Doposiaľ bolo v Nitre lokalizovaných najmenej 15 samostatných pohrebísk z obdobia starej Moravy, ktoré boli viac, či menej preskúmané. 5 zaniknutých románskych kostolíkov, ktoré sa nachádzali na týchto pohrebiskách boli pravdepodobne postavené na základoch pôvodných kostolov z 9. storočia.

V centre Nitry sa nachádza husto zastavané skalné návršie, ktoré bolo v 9. storočí ústredným staroslovenským hradiskom o rozlohe 13 ha. Nepochybne tu bol aj Svätoplukov kniežací palác. Pri rekonštrukcii cesty na severovýchodnom úbočí návršia bolo náhodne objavené opevnenie tohoto hradiska z 8. až 9. storočia. Pozostávalo z dvojitého zemného valu s drevenými palisádami a s priekopou, ktorá bola napojená na tok rieky Nitry.

V blízkosti brány do hradiska na severozápadnej strane boli pri výstavbe obytných domov objavené základy veľkej stavby s múrmi hrubými až 110 cm a dlhými 24 m. Nález nebol ďalej skúmaný, nevieme teda, či išlo o palác alebo cirkevnú stavbu, neďaleko základov však boli odkryté hroby z 9. storočia i z neskoršieho obdobia a príbytky z 10. storočia i mladšieho obdobia. Zdá sa teda, že tu bol nejaký veľký kostol s pohrebiskom, na ktorom sa pochovávalo aj neskôr. Aj neskoršie datované príbytky na tejto lokalite znova potvrdzujú fakt, že Nitra nezanikla, ale rozvíjala sa aj po rozpade starej Morave.

Pri stavebných prácach v okolí kostola sv. Ladislava nachádzajúcom sa na tomto návrší v centre súčasnej Nitry, boli náhodne nájdené ďalšie hroby z 9. storočia s predmetmi typickými pre staroslovenské obdobie. Nájdené tu boli železné ostrohy, nožík s kostenou rúčkou, sklenené šperky a zlatý gombík zdobený filigrámom. Oblasť je husto zastavaná, ale na dvore neďalekého gymnázia bolo odkrytých 77 hrobov z neskoršieho obdobia, ktoré zasahujú pod terajší kostol sv. Ladislava. Tieto hroby sú vejárovito usporiadané a toto usporiadanie prezrádza, že tu v minulosti, možno už v 9. storočí stál kostol. Pohrebisko nezaniklo, ďalej sa na ňom pochovávalo, preto boli mnohé hroby rozrušené vytvorením nových hrobov v neskoršom období.

Na mnohých iných miestach súčasnej Nitry boli objavené bohaté či menej bohaté nálezy, ale väčšinou vždy náhodne pri stavebných prácach. Ako som už vyššie spomenul, archeologický výskum na Nitrianskom území sa z rôznych dôvodov uskutočňoval veľmi nesystematicky a chaoticky. Mnohé náleziská neboli dostatočne preskúmané, iba sa pozbieralo, čo zem odhalila.

Nasledujúci prehľad ukazuje, že i tieto náhodné, nedostatočne preskúmané miesta dokazujú hustú osídlenosť celej Nitry v 9. storočí:

V mestskej časti Čermáň, ktorá sa nachádza v juhozápadnej časti mesta, bolo preskúmané už porušené pohrebisko z 9. storočia. Predpokladá sa, že 21 preskúmaných hrobov s chudobnými nálezmi tvorili pohrebisko, ktoré patrilo osade objavenej pod hradiskom na vrchu Borina. Hradisko na Borine strážilo prístup do Nitry od juhu a zachovali sa tu zvyšky mohutného zemného valu. V osade žili pravdepodobne sklári, pretože blízko osady boli objavené sklárske dielne s taviacimi pecami. Teda tu máme odhalené sklárske remeslo, ktoré zabezpečovalo výrobu sklárskych úžitkových predmetov a sklenených šperkov.

V lokalite Šindolka bola odkrytá rozsiahla staroslovenská osada z 9. až 11. storočia. Našli sa tu zvyšky množstva príbytkov s kamennými kozubmi, hlinenými pecami, rôznymi remeselníckymi dielňami.

Pri výstavbe skladov v Dolných Krškanoch bolo takmer zničené celé pohrebisko, zachránilo sa iba šesť hrobov, v jednom hrobe bol pochovaný staroslovenský bojovník s bohatým nálezom rôznych cenných predmetov. Tento hrob je doposiaľ najbohatším hrobom staroslovenského bojovníka doteraz objaveným na území dnešného Slovenska. Ak sa tu teda našiel tak hodnotný nález, určite aj mnohé ostatné hroby mali bohatý inventár, stavební pracovníci sa však postarali o ich zničenie.

Podobným spôsobom boli nájdené aj ďalšie dve staroslovenské pohrebiská z 9. storočia pri stavebných prácach na iných lokalitách v Dolných Krškanoch a medzi Dolnými Krškanmi a Ivankou. V zachránených hroboch sa našli rôzne úžitkové predmety.

Pri výstavbe domov na Štúrovej ulici bolo objavené ďalšie staroslovenské pohrebisko z 9. storočia. Oblasť je zastavaná, preto sa vo výskume nepokračovalo, ale z nálezov je jasné, že ide o väčšie pohrebisko.

Pri výstavbe výrobne lahôdok na ľavom brehu rieky Nitry sa narazilo na staroslovenské pohrebisko z konca 8. až 9. storočia s mnohými úžitkovými predmetmi. Preskúmaných bolo 52 hrobov, ktoré boli pri výstavbe bezprostredne odkryté. Vo výskume sa ďalej nepokračovalo.

Ďalšie rozsiahlejšie staroslovenské pohrebisko z 8.-9. storočia sa nachádza pod budovou nemocnice. Vždy, keď sa niečo na nádvorí nemocnice rozkope, objavia sa hroby. Čo sa nájde, to sa pozbiera a čaká sa na ďalší stavebný výkop, keď treba vymeniť nejaké potrubie. Takto to funguje už desiatky rokov. Nálezy pritom prezrádzajú, že ide o rozsiahlejšie pohrebisko, ale naši predkovia sa dostávajú na povrch vždy po nejakom náhodnom, neodbornom rozvŕtaní terénu.

Rozsiahle staroslovenské pohrebisko z 9. a začiatku 10. storočia bolo objavené na ďalšej lokalite v Horných Krškanoch pri výstavbe železnice. Jeho značná časť bola úplne zničená touto stavbou, zachránilo sa 101 hrobov s množstvom rozličných predmetov.

Na mnohým iných miestach v Nitre sa pri stavebných prácach narazilo na staroslovenské hroby, nájdený materiál sa pozbieral, ale keďže sa neuskutočnil žiadny výskum na týchto miestach, dodnes sa nevie, či ide o väčšie alebo menšie pohrebiská, či ide o významné alebo menej významné archeologické lokality. Takto sa odkrylo vždy zopár hrobov, ktoré boli bezprostredne narušené pri stavebných prácach v azbestocementových závodoch v Mlynárciach, v areáli cukrovaru, na Jesenského ulici, na Saratovskej ulici, na ul Obráncov mieru, na námestí 1. mája, na Šindolke, v Chrenovej II., na bývalej Leninovej triede a inde. A podobne ako vychádzajú na povrch kostrové hroby, pri stavebných prácach boli narušené aj rôzne príbytky zo staromoravského obdobia na Dražovskej ceste, bývalej Leningradskej ulici, na Malinovského ulici, Leninovej triede, bývalej ulici Československo-sovietskeho priateľstva, Štúrovej ulici, námestí Slovanskej vzájomnosti, ulici J. Kráľa, v Chrenovej III. a inde. Na týchto miestach sa neuskutočnil ucelený výskum, výstavba dostala prednosť pred archeologickým výskumom a tak sú na mnohých týchto miestach nálezy stále pod zemou, prípadne sú už zničené stavebnými zásahmi.

Mnohé nálezy v Nitre dokazujú, že po zániku starej Moravy Nitra nevymrela, ale bola naďalej husto osídlená. Pri výstavbe prírodného amfiteátra bolo zničené veľké staroslovenské pohrebisko z 10. až 11. storočia, kde boli hroby pekne orientované v radoch a predpokladá sa, že ich tu mohlo byť asi 1000. Stavební pracovníci takmer všetko zničili, zachránilo sa iba 165 hrobov s rôznym inventárom ale aj so šperkami, ktoré boli vyrobené v Nitre. Musela tu byť nablízku veľká osada a na tomto starom cintoríne musela byť nejaká cirkevná stavba alebo kostol postavený možno už v 9. storočí. Je jasné, že sa tu naši predkovia neobjavili až v 10. storočí, hoci predmety nájdené v hroboch a teda i pochovaní ľudia v hroboch boli z 10. až 11. storočia. Zachránila sa však len malá časť cintorína, staršia časť bola pravdepodobne zničená aj so základmi kostola. Aj predpokladaná veľkosť pohrebiska -cintorína prezrádza, že sa tu muselo pochovávať už dlhšiu dobu. Bohužiaľ, tieto predpoklady sa už viac nedajú ani potvrdiť, ani vyvrátiť, keďže sa stavebný podnik postaral o dokonalé zničenie takmer celej lokality.

Niečo podobné sa odohralo už druhýkrát v Mlynárciach, kde už predtým stavebné práce narušili hroby v azbestocementových závodoch. Teraz bolo zničené ďalšie staroslovenské pohrebisko z 10. až 12. storočia pri výstavbe garáži ČSAD. Zachránilo sa 72 hrobov, pričom sa predpokladá, že ešte asi 200 hrobov ostalo pod zemou, ale stali sa neprístupnými, pretože plocha bola zastavaná.

Doterajší archeologický prieskum dokazuje nepretržitú kontinuitu osídlenia Nitry našimi predkami až do dnešných čias. Nitra teda bola veľkým staroslovenským centrom počas moravského kráľovstva a ostala ním aj po páde Moravy a začlenenia Nitry do uhorského kráľovstva.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Zobor

Zobor je meno vrchu a kláštora na ňom, ktorý sa týči nad Nitrou. Názov je prastarý, odvodený od slova „zubor“. Zobor bol cirkevným a kultúrnym strediskom slovenských duchovných, bolo tu známe zoborské opátstvo s benediktínskym kláštorom. Hoci nemáme písomný záznam, kedy bol tento kláštor založený, predpokladáme, že už v časoch starej Moravy v 9. storočí. Máme viacero dokladov o tom, že v tomto kláštore pôsobili slovenskí mnísi najmenej do prvej polovici 13. storočia. Hoci sa cez Nitru v 10. storočí prehnali barbarské čaty Maďarov, k zániku Nitry a Zoboru ani k vyhnaniu pôvodného slovenského obyvateľstva z Nitrianska nedošlo. Dokazuje to aj listina Zoborského opátstva z roku 1111, v ktorej zoborský opát žaluje kráľovských vyberačov dane, že chcú opátstvo obrať o jeho práva vyberať mýto v oblasti Nitry, Váhu a Trenčína. V listine sú zapísané viaceré mená vážených nitrianskych občanov, ktorí sa zúčastnili na súde. Niektorí z nich majú vyše 80 rokov. Vysoký súdny funkcionár má slovenské meno, kanonik takisto a zo všetkých spomenutých mien je 14 slovenských, 4 sú nemecké a zvyšok je všeobecne kresťanských. Nie je tu ani jediné maďarské meno. Hoci niektorí historici uvádzajú, že zoborský kláštor bol čisto latinský, je ťažké si predstaviť, že by slovenskí mnísi, ktorí tu žili, nepoužívali staroslovenčinu pri bohoslužobných obradoch. Dielo Cyrila a Metoda bolo stále veľmi živé a naďalej rozvíjané v okolitých krajinách, predpokladáme teda, že v zoborskom kláštore sa staroslovenská bohoslužba udržiavala podobne, ako sa udržiavala v neďalekom nitrianskom katedrálnom chráme.

Na vrchu Zobor bolo objavené hradisko vojenského charakteru na ploche vyše 11 ha. Bolo opevnené kamenným a dreveným valom až 8 m vysokým. Do hradiska viedli tri brány opevnené strážnymi vežami. Vo vnútri hradiska boli objavené zvyšky vodnej cisterny s prívodom vody a filtračným zariadením. Hradisko strážilo prístup do Nitry a určite bolo aj útočiskom pre obyvateľov okolitých osád.

Na juhovýchodnom úbočí Zobora, na ľavom brehu rieky Nitry na „Martinskom vrchu“ bolo odhalené hradisko veľké približne 20 ha. Z troch strán bolo opevnené dreveným a kamenným valom a z jednej strany širokou priekopou. Hradisko bolo chránené mohutnými dvojkomorovými palisádami, ktorých koly mali v priemere až 60 cm. Hradisko malo aj neopevnené podhradie, ktoré sa zvažovalo k rieke Nitry.

Na území hradiska, v blízkosti brány, kam viedla kamenná cesta široká 10-14 m, sa pod kostolíkom sv. Martina z 11. storočia, ktorý už neexistuje (zanikol začiatkom 20. storočia), našli základy ešte staršieho kostola, čiastočne prekrytého spomínaným kostolíkom. Kostol bol murovaný, mal základové murivo až 1-1,3 m široké, bol dlhý 20,1 m, široký 7,6 m, s apsidou 5,4 m. Drobné zvyšky omietky prezrádzajú farebnú freskovú výzdobu kostola. V základoch tohoto starého kostola sa našli šperky a hrob dospelého človeka, ktorý mal v ústach mincu z obdobia Karola Holého - Lysého(840-877). Je možné, že to bol Pribinov kostol, spomínaný v historických dokumentoch. Ak by to bola pravda, kostol bol postavený niekedy v rokoch 821 - 836, pretože to sú roky, kedy bol Adalram salzburským arcibiskupom a z historických správ vieme, že Adalram tento kostol vysvätil. Technika stavby základov kostola je podobná, ako pri kostole odhalenom na bratislavskom hrade a tiež pri kostole na Blatnohrade (dnešný Zalavár v Maďarsku), ktorý dal Pribina neskôr postaviť vo svojom kniežatstve v Panónii. Toto všetko by znamenalo, že hradisko na Martinskom vrchu na úbočí Zobora bolo Pribinovím sídlom, kde mohol mať aj kniežací palác.

Hradisko na Martinskom vrchu muselo byť rozvinutým moravským sídlom, pretože v jeho bezprostrednom okolí boli objavené zatiaľ tri osady, ktoré súviseli s hradiskom. Na juhozápadnej strane pod hradiskom sa nachádzala osada s kováčskymi, kamenárskymi, šperkárskymi dielňami a s dielňami na spracovanie kostí, rohov a parohov. V osade na východnej strane bola rozvinutá hutnícka a sklárska výroba. Poľnohospodárska osada bola objavená na severozápadnej strane pod hradiskom. V týchto osadách bolo nájdených veľa rôznych predmetov, hotové výrobky, polotovar i suroviny, z ktorých ich vyrábali. Boli tu teda špecializované dielne, ktoré vyrábali rôzny úžitkový tovar nielen pre seba, ale s ním aj obchodovali v širokom okolí. Z nájdených nálezov vyplýva, že hradisko tu bolo ešte skôr ako v 9. storočí.

Na poslednom juhozápadnom výbežku Zoboru sa nachádza vrch Lupka. Bolo tu objavené menšie hradisko s opevneným predhradím, ktoré strážilo prístup k Nitre od severu. Kamenný val hradiska bol 7,5 m vysoký a 3,5 m široký. Na juhozápadnom svahu hradiska, z vonkajšej strany obvodového valu sa našlo až 17 hrnčiarskych pecí a jedna pec na pálenie vápna, ktoré sa pridávalo do hliny. Pece mali dolnú vykurovaciu a hornú vypaľovaciu plochu, pochádzajú z 9. storočia. V celom priestore sa našlo veľké množstvo kvalitnej staroslovenskej keramiky z tohoto obdobia, ktorá bola vyrobená na rýchlorotujúcich hrnčiarskych kruhoch, čo svedčí o veľkej zdatnosti našich predkov v hrnčiarskom remesle. Keramika bola zdobená krásnou jemnou vlnovkou medzi zväzkami jemných a silnejších rýh.

Asi 100 metrov od nájdených hrnčiarskych dielní bolo objavené pohrebisko z konca 9. a začiatku 10. storočia, na ktorom sa preskúmalo 92 hrobov s bohatými nálezmi nádherných šperkov vyrobených v nitrianskych dielňach. Šperky sú vyrobené z bronzu, sú postriebrené alebo pozlátené. Tieto šperky boli nájdené aj na iných pohrebiskách starej Moravy, kam sa z Nitrianska dostali obchodovaním. Keramika nájdená v hroboch bola zhodná s keramikou z hrnčiarskych pecí, znamená to teda, že pohrebisko bolo súčasťou hrnčiarskej osady. V hroboch boli nájdené aj mnohé iné predmety podobného charakteru, aké boli nájdené na ostatných staroslovenských pohrebiskách. Sú to najmä železné nožíky, ocieľky, nákončia, vedierka, slepačie vajcia.

Z obrázku vidíme, že v okolí Nitry sa nachádza veľmi veľa lokalít, kde boli nájdené rôzne staroslovenské archeologické nálezy prvého tisícročia. Prevažnú väčšinu týchto nálezov tvorí pritom iba záchranný výskum danej lokality po rozrušení nejakou stavebnou činnosťou. Ide teda o celkom náhodné nálezy bez ďalšieho systematického výskumu. Napriek tomu vidíme veľkú hustotu osídlenia tejto oblasti našimi predkami od 5. storočia. Spomeniem zopár lokalít v okolí Nitry, ktoré sa mi z archeologického hľadiska zdali zaujímavé:

Výčapy-Opatovce - pri obci bolo nájdené staroslovenské popolnicové pohrebisko zo 7. storočia. Preskúmaných bolo 21 hrobov, skompletizovaných bolo niekoľko celých staroslovenských popolníc, v ktorých sa okrem zhorených kostí našli aj rôzne predmety.

Čakajovce - na severnom okraji obce je vyvýšenina, kde bolo pri stavbe železnice v roku 1943 porušené kostrové pohrebisko z obdobia starej Moravy. Zachránené boli nálezy zo 4 hrobov, ktoré obsahovali keramiku a rôzne predmety. Ďalšie hroby boli buď úplne zničené, alebo sa ich výskum dodnes vôbec neuskutočnil. V roku 1974 bolo na inom mieste tejto vyvýšeniny odkrytých 77 staroslovenských hrobov z neskoršieho obdobia, z 10 a 11. storočia. Našlo sa množstvo rôznych predmetov, šperkov, keramiky a mincí uhorských vládcov počnúc Štefanom I. (1000-1038) a končiac Kolomanom (1095-1114). Toto nálezisko je ďalším potvrdením toho, že starí Slováci sídlili vo svojich osadách ďalej aj po zániku starej Moravy a po začlenení Nitrianska do Uhorského kráľovstva.

Zbehy – v okolí tejto obce sa našli staroslovenské nálezy, najmä keramika a sekera z obdobia 9. storočia, ale tiež rôzne staroslovenské nálezy z neskoršieho obdobia až do 15. storočia.

Michal nad Žitavou - v pieskovisku nad obcou bolo objavené staroslovenské pohrebisko z 9. storočia. Niektoré staroslovenské hroby boli až z druhej polovice 10. storočia. Odkrylo sa 32 hrobov, v ktorých sa našlo veľa rôznych predmetov, šperkov a keramiky.

Komjatice - pri ceste z Komjatíc do Černíka boli objavené zvyšky 15 príbytkov staroslovenskej osady z 9. storočia. Našli sa rôzne hospodárske predmety a keramika.

Lipová - Ondrochov - na pieskovisku bolo objavené pohrebisko z 9. až 10. storočia. Preskúmaných bolo dohromady 68 hrobov. Staroslovenské hroby z 9. a 10. storočia sa nachádzajú v južnej časti pohrebiska, staromaďarské hroby z druhej polovice 10. storočia sa nachádzajú v severnej časti pohrebiska. Pohrebisko bolo založené moravskými Slovenmi, Maďari po príchode na toto miesto začali pochovávať zomrelých hneď vedľa staroslovenského pohrebiska. Toto slovensko-maďarské pohrebisko pripomína podobné pohrebisko pri Hornom Jatove, ktoré je od Lipovej - Ondrochova vzdialené približne iba 20 km.

Úľany nad Žitavou - v pieskovisku pri rieke Žitave bolo objavené staroslovenské pohrebisko z 9.- 11. storočia. Odkrytých bolo 38 hrobov, v ktorých sa našli rôzne predmety, šperky a staroslovenská keramika.

Nitriansky Hrádok - pri obci boli objavené zvyšky staroslovenského osídlenia z 5. až 7. storočia. Našli sa základy príbytkov s kamennými pecami a keramikou z tohoto obdobia. Na tomto mieste sa našlo staroslovenské pohrebisko z 9. storočia. Jeden hrob bol dokonca zahĺbený do zvyškov staroslovenského príbytku zo staršieho obdobia. Našli sa tu aj zvyšky staroslovenských príbytkov z 9. až prvej polovici 10. storočia s keramikou. Ďalšie nájdené zvyšky slovenských príbytkov sú z 15. až 16. storočia. Táto lokalita bola teda dokázateľne osídlená Slovenmi už od 5. storočia.

Bešeňov - v obci na miernej vyvýšenine bolo vykopaných 24 staroslovenských popolníc zo 7. - 8. storočia. Na toto popolnicové pohrebisko naväzovali kostrové hroby, hrob jazdca s koňom a šesť hlbokých hrobov z 8. a začiatku 9. storočia. Ďalšie staroslovenské hroby s mnohými nálezmi pochádzali z neskoršieho obdobia. Bolo preskúmaných 201 kostrových hrobov z druhej polovice 10. až do polovice 12. storočia.

Počas stavby ochrannej hrádze pri rieke Žitava boli objavené zbytky staroslovenskej osady z konca 9. až do 10. storočia. Objavených bolo 5 príbytkov na jednom mieste a šiesty príbytok vzdialený až 1 km od nich.

Horný Jatov - Trnovec nad Váhom - toto archeologické nálezisko prinieslo nové poznatky o osídlení tejto lokality Slovenmi v 9. i v neskoršom období. Bolo tu objavené veľké pohrebisko, na ktorom sa odkrylo vyše 500 kostrových hrobov. Najstaršia časť pohrebiska sa nachádza v strede a v západnej časti pohrebiska, kde sa začalo s pochovávaním. Sú tu iba staroslovenské hroby z prelomu 9. a 10. storočia. Ďalšie hroby z prvej a druhej polovice 10. storočia sú tiež staroslovenské ale pribudli hroby staromaďarské z druhej tretiny 10. storočia. Staroslovenské hroby z druhej tretiny 10. storočia sa nachádzajú vedľa staromaďarských hrobov z rovnakého obdobia. Nie sú ešte domiešané, presne vieme povedať, kde bol pochovaný Slovák a kde Maďar. Ale v hroboch z 11. storočia sa už nachádzajú zmiešané predmety typické pre toto obdobie, nedá sa teda už s určitosťou povedať, či tu bol pochovaný Slovák alebo Maďar.

Ako na mnohých iných miestach, aj kraje nad Dunajom osídlili od 5. storočia Sloveni. Keď sem vtrhli v 10. storočí Maďari po zániku starej Moravy, ešte sa silne etnicky i kultúrne od starých Slovákov odlišovali. Maďari si po príchode na toto miesto nezaložili vlastné pohrebisko, ale začali pochovávať zosnulých vedľa staroslovenského pohrebiska. Ale od 11. storočia sa nálezy v hroboch začínajú miešať, masovo sa tu však naďalej vyskytujú najmä esovité záušnice nitrianskeho typu. Hoci nevieme povedať, či sa Maďari postupne poslovenčili, určite boli slovenskou kultúrou silne ovplyvnení. Maďari tu zrejme najskôr vytvorili sídelnú skupinu vedľa staroslovenskej osady, v 11. storočí už pravdepodobne dochádzalo k miešaniu oboch etník v celej staroslovenskej osade.

V Trnovci sa našiel aj bronzový krížik, na ktorom je na jednej strane znázornená postava svätca, na druhej strane postava ubičovaného.

Duslo Šaľa - 4 km na severozápad od Horného Jatova sa nachádza závod Duslo Šaľa. V areály závodu bolo objavené staroslovenské sídlisko na ploche asi 100 x 500 m. Preskúmaná bola iba nepatrná časť plochy, lebo rýchla výstavba závodu znemožnila podrobnejší výskum. Nájdených bolo niekoľko predmetov a zvyškov príbytkov s pecami z 9. storočia.

Gorazdov - asi 6 km severne od Horného Jatova a 3 km juhovýchodne od Močenoku - Mučeníku sa nachádza usadlosť Gorazdov. Názov nám pripomína, že jeden z najlepších žiakov Cyrila a Metoda - Gorazd, pochádzal z Nitrianskeho kraja a možno práve odtiaľto.

Močenok (Mučeník) - Močenok je maďarská skomolenina pôvodného staroslovenského názvu Močeník - Mučeník. Obec sa písomne spomína v latinskej listine zoborského kláštora z roku 1113 ako "mussenic". V tejto obci sa nachádza kostol vysvätený sv. Klimentovi (bývalému pápežovi, ktorý zomrel mučeníckou smrťou, odtiaľ názov obce). Hoci konkrétne tento kostol v Mučeníku nepochádza z 9. storočia, mohol tu predtým stáť starší kostol z 9. storočia, pretože je známe, že sv. Klimentovi zasväcovali kostoly Cyril a Metod počas ich pôsobenia u nás a v Panónii.

Toto všetko ukazuje na tesné spojitosti s Gorazdom, ktorý sa možno v neďalekom Gorazdove narodil a neskôr sa pričinil o to, aby bol v neďalekom Mučeníku vysvätený kostol sv. Klimenta.

Tvrdošovce - 4 km od obce juhozápadným smerom bolo objavené staroslovenské kostrové pohrebisko z 9. storočia. Odkrytých bolo 24 hrobov s rôznymi predmetmi, keramikou a šperkami. Asi 60 m od tohoto pohrebiska boli objavené zvyšky príbytkov s rôznymi nálezmi. Išlo teda o celú staroslovenskú osadu.

Na západnom okraji obce bolo objavené ďalšie kostrové staroslovenské pohrebisko takisto s rôznymi nálezmi, keramikou a šperkami. Podľa nájdených predmetov v niekoľkých odkrytých hroboch sa na tomto pohrebisku pochovávalo v 2. polovici 9. storočia.

Svätý Peter - pri obci bolo preskúmané celé staroslovenské pohrebisko z druhej polovice 9. storočia. Na pohrebisku bolo odkrytých 68 hrobov. V mnohých hroboch sa nachádzala typická staroslovenská keramika s veľkým počtom rôznych značiek na dne. Značky tvorili najmä krížiky, krúžky s krížikom a krúžky so štvorcom a krížikom. Mnohé mali značku v podobe kríža vytvorenú rebrovitými čiarkami. Hlinené nádoby sa v hroboch vyskytovali po jednom, dvoch alebo troch kusoch a boli vyzdobené vlnovkami a ryhami. V ďalších hroboch sa nachádzali drevené vedierka, šperky zhotovené z bronzového drôtu a sklenených koráliek, železné sekery - bradatice, železné nožíky, kosáky, železná kopija a železné strelky.

Na inom mieste pri obci sa našlo ďalšie staroslovenské kostrové pohrebisko z 10. až 11. storočia, na ktorom sa preskúmalo 107 hrobov. Podobne ako na všetkých iných miestach, kde boli preskúmané archeologické nálezy zo staroslovenských pohrebísk a osád po zániku starej Moravy, aj na tomto pohrebisku boli nájdené šperky, keramika a rôzne železné predmety, ktoré potvrdzujú, že staroslovenské výrobné centrá nezanikli ani po zániku moravského kniežatstva, ale že sa ďalej vyvíjali.

Patince - v blízkosti sútoku Žitavy s Dunajom bola odhalená staroslovenská mohyla z 9. storočia. Bola tu nájdená hlinená nádoba s vlnovkami, kusy železa a nôž. Vidíme, že v období, keď na mnohých miestach starej Moravy vznikali už kresťanské pohrebiská v okolí kostolov, na mnohých miestach sa ešte stále pochovávalo aj podľa starých tradícií, teda pohanským pochovávaním pod mohylu.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Turiec a horná Nitra

Hradisko Vyšehrad - nachádza sa na kóte 829 na hrebeni pohoria Žiar pri Nitrianskom Pravne. Veľké je 4,5 ha, areál je rozčlenený na 4 samostatné časti. Našlo sa tu množstvo rôznych predmetov z obdobia starej Moravy z 9. storočia, čo naznačuje, že bolo v tomto období intenzívne osídlené a že bolo dôležitým centrom oblasti hornej Nitry a Turca. Predmety poľnohospodárskeho, remeselníckeho a vojenského charakteru prezrádzajú o tomto hradisku, že tu muselo byť hradné mesto s rozvinutou poľnohospodárskou a remeselníckou výrobou a že tu sídlila aj vojenská posádka, ktorá strážila obyvateľstvo a veľmožov pred nepriateľskými vpádmi. Názov hradiska je starobylý ale systematický výskum tu doposiaľ nebol uskutočnený hoci v neďalekých obciach Turca a hornej Nitry boli náhodne nájdené hodnotné staroslovenské nálezy z rovnakého obdobia. Je možné, že hradisko sa volalo rovnako ako dnes aj v časoch starej Moravy.

Blatnica - turčianska obec so starobylým názvom. Ešte v 19. storočí tu bola zničená mohyla slovenského veľmoža z prelomu 8. a 9. storočia. Hodnotné nálezy dobre zachovaných predmetov sa dostali ešte za Rakúska- Uhorska do národopisného múzea v Budapešti, kde sú dodnes. Bronzové predmety sú krásne zdobené, niektoré sú pozlátené. Vyniká najmä meč vo veľmi zachovalom stave. Pamiatky patria do nášho národného kultúrneho dedičstva, žiaľ, drží ich vo svojich zbierkach Maďarsko.

Tento meč z mohyly slovenského veľmoža sa objavuje na titulných stránkach mnohých historických publikácií a kníh. Mohyla sa nachádzala v miestnej časti Blatnice s krásnym staroslovenským názvom Sebeslavce. Dnes je tu už iba zopár obytných domov, ale v čase pochovávania slovenského veľmoža na prelome 8. a 9. storočia to tu muselo vyzerať celkom ináč. Je jasné, že veľmoža nepochovali niekde osamotene na nejakom svahu, ale museli ho pochovať niekde blízko jeho veľmožského sídla. A týmto sídlom mohol byť blatnický hrad, ktorý sa týči hneď nad mohylou. Doposiaľ tu však nebolo nájdené nič z tohoto obdobia, okrem spomínanej mohyly. Ani na hrade ani v jeho okolí. Neudivuje ma to však, pretože tu doposiaľ nikto neurobil podrobný archeologický prieskum, napriek tomu, že obrázok meča veľmoža sa zverejňuje všade s veľkou obľubou. Mohyla bola taktiež objavená iba náhodou, vlastne z nej začali vypadávať ešte za Rakúska -Uhorska v 19. storočí hodnotné staroslovenské nálezy, ktoré mnohé skončili ktovie kde a najmä v Budapešti. Je zarážajúce, že doposiaľ nebolo celé okolie prekopané a ani na blatnickom hrade nebol doposiaľ uskutočnený podrobný archeologický prieskum, ktorí by potvrdil súvislosť blízkej mohyly staroslovenského veľmoža s existenciou blatnického hradu už z obdobia 8. storočia.

Malý Čepčín - nachádza sa neďaleko Blatnice približne 10 km od nej a v 19. storočí tu bol objavený druhý hrob slovenského veľmoža zo začiatku 9. storočia. Predmety, ktoré sa tu našli, boli rozobraté, zachovali sa iba tri ozdobné kovania, ktoré skončili v Zakarpatskom vlastivednom múzeu v Užhorode. V roku 1936 sa uskutočnil ďalší výskum tohoto hrobu a vykopali sa ďalšie predmety.

Ivančiná - nachádza sa hneď vedľa Malého Čepčína, objavené tu boli zvyšky malej staroslovenskej osady z druhej polovice 9. storočia. Nájdené boli rôzne predmety a staroslovenská keramika.

Bojnice - na viacerých miestach boli objavené zbytky rôznych sídelných a výrobných objektov. Nájdené boli viaceré dechtárske jamy na výrobu dechtu a drevného uhlia. V lokalite Dolné Lány bola objavená staroslovenská osada so zvyškami mnohých príbytkov, v ktorých sa našli rôzne úžitkové predmety a keramika. Všetky nálezy z Bojníc pochádzajú z 9. až 10. storočia.

Koš - na sever od obce bola objavená ešte v 19. storočí veľká staroslovenská mohyla s kostrovým pochovávaním z 9. storočia. Na inom mieste tiež severne od obce bolo nájdených 14 jám na výrobu dechtu a drevného uhlia z 9. storočia. Ide doposiaľ o najväčšiu výrobňu dechtu z tohoto obdobia nájdenú v strednej Európe. Dechtárstvo bolo teda v období starej Moravy rozvinutým remeslom a táto výrobňa spolu s dechtárskou výrobňou nájdenou v Bojniciach zásobovala touto dôležitou surovinou určite aj vzdialenejšie oblasti moravského kniežatstva. Decht mal všestranné využitie. Nezaobišlo sa bez neho kolárstvo, debnárstvo, garbiarstvo, povrazníctvo, využívalo sa aj v ovocinárstve a ránhojičstve.

Prievidza - neďaleko mestskej časti Hradec sa nachádza hradisko. Zisťovací výskum priniesol niekoľko nálezov z tejto lokality z prelomu 8. a 9. storočia. Našli sa rôzne železné a bronzové predmety a staroslovenská keramika. Systematický výskum nebol na hradisku doposiaľ uskutočnený.

Bojná.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

6 km na severozápad od tejto obce v horách sa nachádza staroslovenské hradisko obličkovitého tvaru, 600 m dlhé a 200-300 m široké. Hradisko má predhradie, za ním je lúka s názvom Trhovište, predpokladá sa, že sa tu už v období starej Moravy konali trhy. Neďaleko tohoto hradiska boli objavené ďalšie dve mohutné valové opevnenia v údolí potoka Bojnianka a na hrebeni Žihľavníka, archeologicky nie sú preskúmané. Vždy začiatkom jari v týchto lokalitách voda vyplavovala zo zeme rôzne i vzácne predmety, ktoré vyzbierali dedinčania a nikto nevie, koľko ich skončilo u zahraničných zberateľov. Archeológovia o tejto lokalite vedeli, ale vraj "z neznámych dôvodov nikto nedostal odvahu do tejto lokality sa pustiť"- povedal jeden z profesionálnych slovenských archeológov. Pritom táto lokalita by čo do významu mohla byť porovnateľná s veľkým archeologickým náleziskom medzi Kopčanmi a Mikulčicami.

Doterajší archeologický prieskum priniesol na povrch množstvo významných nálezov, ktoré prezrádzajú, že hradisko bolo v 9. storočí významným hospodárskym, politickým, cirkevným i vojenským centrom starej Moravy. Nálezov sa za krátku dobu nazbieralo toľko, že v kultúrnom dome obce Bojná bola zriadená stála expozícia vybraných archeologických nálezov z tejto lokality. Boli nájdené stovky pomerne dobre zachovaných poľnohospodárskych a remeselných nástrojov a zbraní. Nájdené boli tiež pozlátené alebo zlatom, či striebrom tauzované kovania opaska a našlo sa vyše 1000 kusov železných sekerovitých hrivien, zatiaľ najviac z celého územia starej Moravy. V roku 2006 tu boli vykopané predmety cirkevného charakteru, ktoré majú vzťah k obdobiu ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na Moravu. Našli sa pozlátené a medené reliéfne plakety s nápismi, ktoré sú pravdepodobne z prenosného oltára a odlievané zvony, jeden celý a dva rozbité. Takých zvonov je iba 5 na svete. Plakety sú pravdepodobne z obdobia rokov 780-820. Na pozlátených plaketách sú slová napísané latinsky, na jednej plakete by mohol byť nápis vyjadrujúci krédo Verím v Boha, na druhej ešte nie je celkom jasné, ktoré meno svätého je tu napísané.

Staroslovenské hradisko pri Bojnej bolo pravdepodobne ďalším významným kultúrnym centrom starej Moravy. V jeho okolí sa totiž nachádza veľké množstvo obcí so zamestnaneckým a služobníckym názvom, ktoré pretrvali až dodnes. Výskyt takýchto obcí prezrádza existenciu rozvinutého hradného mesta niekde v ich blízkosti. Celá okolitá oblasť je okrem toho husto posiata náhodnými archeologickými nálezmi, ktoré ešte viac potvrdzujú významnosť staroslovenského hradiska pri Bojnej. Uvádzam niekoľko zaujímavých nálezísk:

Vysočany - nájdených bolo 6 mohýl so žiarovými i kostrovými hrobmi s predmetmi a staroslovenskou keramikou z 8. storočia.

Brezolupy - nájdené boli štyri staroslovenské mohyly so žiarovými i kostrovými hrobmi z 8. až zo začiatku 9. storočia. Brezolupy sú od Vysočian vzdialené asi 4 km.

Žabokreky nad Nitrou - pri stavbe cesty bolo porušené staroslovenské kostrové pohrebisko. Preskúmaných bolo 9 hrobov, v ktorých sa našli rôzne predmety a keramika z konca 8. a prvej polovici 9. storočia.

Pri bagrovaní hliny bola objavená staroslovenská osada z 8. až 9. storočia. Našli sa viaceré sídelné a výrobné objekty, v nich mnohé predmety domácej potreby, keramika a dve skládky železných predmetov. Okrem rôzneho poľnohospodárskeho náradia sa tu našli železné súčasti ľahkých pluhov, v jednej skládke sa našlo 6 sekerovitých hrivien v druhej 10 hrivien.

Bošany - bola tu vykopaná skládka 15 -tich sekerovitých hrivien, ktoré sú uložené v múzeu v Keszthely (Kostely) v Maďarsku.

Veľké Hoste - pri obci boli objavené dve veľké a viacero menších staroslovenských mohýl zo 7. až 9. storočia so žiarovými aj kostrovými hrobmi. Našlo sa tu množstvo železných predmetov a keramika, menej šperkov.

Závada - pri obci pri zemných prácach buldozér narazil na staroslovenské kostrové pohrebisko z 9. storočia, zničených bolo 6 hrobov. Preskúmaných bolo 26 hrobov, našli sa rôzne predmety a keramika, v jednom hrobe, ktorý bol už vykradnutý, našiel sa meč a kovania podobného typu, aký sa našiel v 19. storočí v Blatnici v Turci. Nálezy však boli značne skorodované.

Nitrianska Blatnica - Približne 4 km severne od obce sa v lesoch nachádza kostolík sv. Juraja nazývaný miestnym názvom ako Jurko. Každý rok sa tu konajú cirkevné a kultúrne podujatia, ktorých tradícia je veľmi starobylá. Dlho sa uvádzalo, že kostolík bol prvýkrát postavený v 16. storočí podľa dochovaných historických záznamov. V roku 1973 pri výkope jamy pre nový bleskozvod kostolíka pracovníci narazili na kostru, pri ktorej bol strieborný krúžok s esovitou kľučkou z 10 storočia. V nasledujúcich rokoch tu bol preto uskutočnený archeologický prieskum kostolíka i celého okolia pričom výsledky prieskumu ukázali, že celá lokalita je veľmi starobylá a siaha až do obdobia 9.storočia. Pod súčasným kostolíkom boli odhalené základy predrománskej rotundy, ktorých rozmery sú zhodné s rozmermi základov rotundy z 9. storočia na staroslovenskom hradisku v Ducovom, ktoré je vzdialené odtiaľto približne iba 8 km severozápadným smerom.

Nedávno bolo na kostolíku objavené zamurované okno, ktoré bolo pravdepodobne postavené najneskôr v 9.storočí, keďže také typy okien sa stavali v tomto období. Ak by sa to potvrdilo, znamenalo by to, že celý kostolík pochádza už z 9. storočia, zachovaný vo veľmi dobrom stave. Znamenalo by to aj to, že odhalené základy rotundy, ktoré sa nachádzajú pod kostolíkom sú ešte zo staršieho obdobia, možno z 8. storočia.

V okolí kostolíka Jurko sa pochovávalo, bolo odkrytých 126 hrobov z 11.-14. storočia, ale niektoré hroby rozrušili ešte staršie hroby pravdepodobne už z 9. až 10 storočia. V blízkosti kostolíka bol objavený veľmožský dvorec z 9. storočia, ktorý bol veľký 0,9 ha. Tento priestor nebol podrobne preskúmaný, našli sa tu len orbou rozmetané kamenné piecky a črepy z objektov, ktoré boli postavené v 9. až 11. storočí.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Zlaté Moravce (Morava)

Aj keď sa v tomto meste zatiaľ nenašli väčšie archeologické nálezy z čias starej Moravy, mesto sa pôvodne volalo veľmi výstižne: „Morava“ a je možné, že bolo tiež jedným zo staromoravských centier. V niektorých historických dokumentoch sa totiž spomína „Morava“ ako názov mesta, v ktorom sídlilo moravské knieža. Údaj o tom, že sa Zlaté Moravce predtým volali „Morava“ pochádza síce až z roku 1113, ale je jasné, že mesto s takýmto názvom tu muselo byť oveľa skôr, už od čias moravského kniežactva v 9. storočí. Keby bolo mesto založené až po rozpade starej Moravy, nikto by mu už názov „Morava“ nedával.

V Zlatých Moravciach, v bývalej "Morave" nebol doteraz urobený ani základný archeologický prieskum. Zatiaľ sa tu náhodne našiel iba zlatý krížik s postavou ukrižovaného z obdobia pôsobenia Cyrila a Metoda u nás. Dostal sa k nám pravdepodobne z Byzancie prostredníctvom ich misie. Ale nález vzácnej antickej pyxidy neďaleko Zlatých Moraviec v Čiernych Kľačanoch napovedá, že celá oblasť by mohla byť archeologicky zaujímavá a že sa jedná o ďalšie, doposiaľ neobjavené, významné kultúrne centrum starej Moravy. V okolí Zlatých Moraviec sa nachádza tiež veľa obcí so zamestnaneckým a služobníckym názvom, ktoré v časoch starej Moravy mohli tvoriť kultúrne centrum tejto oblasti spolu s ešte neobjaveným moravským mestom niekde v Zlatých Moravciach (v Morave) alebo v jeho okolí.

Čierne Kľačany - V katastri obce Čierne Kľačany, ktoré sa nachádzajú len asi 4 km južným smerom od Zlatých Moraviec boli v roku 1974 náhodne objavené archeologické nálezy z obdobia starej Moravy, keď tu hĺbili ryhu pre vodovodné potrubie. Ryha tu narušila viaceré, prevažne sídliskové objekty v dĺžke až 200 metrov! Ani tu sa neuskutočnil rozsiahly archeologický výskum, pozbierali sa len predmety a kosti porušených hrobov, ktoré z ryhy vypadli. Navyše našich archeológov o dva dni predbehli dvaja žiaci základnej školy z Čiernych Kľačian, ktorí rozvŕtali jeden hrob a povyťahovali z neho vzácne črepy antickej pyxidy zo slonoviny. Keď prišli archeológovia z Nitry, našli ešte zopár črepov zo spomínanej pyxidy, zdobenú hrncovitú nádobu i črepy z ďalších nádob, všetko z obdobia starej Moravy, teda z 9. storočia.

V dielňach Archeologického ústavu SAV v Nitre antickú pyxidu zo slonoviny zrekonštruovali, ide o umelecký predmet s pastierskym a roľníckym výjavom, ktorý symbolizuje založenie antického Ríma. Kresťanská cirkev používala pyxidy na ukladanie ostatkov svätých alebo ako schránky pre kadidlo. Používali sa pyxidy zdobené biblickými motívmi, ale aj s motívmi antického charakteru. Zvyčajne boli pyxidy umiestnené nad oltárom.

Čo hľadal tento vzácny umelecký predmet v staroslovenskom hrobe z 9. storočia ? Kto bol v tomto hrobe pochovaný? A prečo bol do hrobu vložený práve tu, pri Zlatých Moravciach a nie napríklad niekde v Nitre ? Archeológovia predpokladajú, že nájdená pyxida bola k nám prinesená počas pôsobenia Cyrila a Metoda u nás buď z Byzancie, alebo z Ríma ako dar byzantského cisára alebo rímskeho pápeža pre slovenskú zem. Je možné, aby sa takýto vzácny predmet dostal len tak do nejakého hrobu pri Zlatých Moravciach, ak ho v rukách držali Cyril s Metodom?

S odstupom času sa nález pyxidy v Čiernych Kľačanoch začal pokladať za unikátny pre slovenskú archeológiu a pre dejiny starej Moravy. Na počesť tohto nálezu odhalili v obci v roku 1991 pamätnú tabuľu. Za celú dobu až doteraz však nebol uskutočnený dôsledný archeologický výskum tejto lokality, kde bol tak vzácny archeologický nález nájdený, napriek tomu, že jeho významnosť bola ocenená odhalením pamätnej tabule.

Kostoľany pod Tribečom - približne 15 km smerom na západ od Zlatých Moraviec sa nachádzajú Kostoľany pod Tribečom. Stojí tu starý románsky kostol, ktorého pôvod pravdepodobne siaha až do 9. storočia. Prezrádzajú to niektoré stavebné prvky kostola, ktoré sú označené ešte ako predrománske. V okolí kostola je veľký cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 18. storočia.

Ladice - 2 km od Kostolian smerom k Zlatým Moravciam sa nachádzajú Ladice. Pri stavbe roľníckeho družstva bola zničená časť staroslovenského pohrebiska z 9. storočia. Záchranný výskum odkryl niekoľko ďalších hrobov s rôznymi predmetmi, mečom a keramikou. Boli objavené aj zvyšky osídlenia tohoto územia, sídelné objekty sa zatiaľ nenašli. Zistilo sa, že odkryté hroby predstavovali okraj pohrebiska, ktoré pokračovalo smerom k budovám roľníckeho družstva. Pri výstavbe družstva došlo k zničeniu veľkej časti náleziska.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Starý Tekov.

Celá oblasť bola osídlená Slovenmi veľmi dávno, skromný archeologický prieskum ukázal, že najneskôr v 7. storočí tu boli naši predkovia už natrvalo usídlení. Historické dokumenty udávajú Hron ako strategickú rieku, ktorá chránila centrálnu oblasť starej Moravy od východu. V Starom Tekove stálo staroslovenské hradisko, z ktorého sa zachovali ešte zvyšky zemných valov. Toto hradisko malo dôležité postavenie spomedzi ostatných pohronských staroslovenských hradísk. Na hradnom vrchu, na ktorom stál neskôr stredoveký hrad, sa našlo veľa staroslovenskej keramiky z obdobia 7. - 10. storočia. V podhradí, ktoré je dnes zastavané, sa pri stavebných zemných prácach našla tiež staroslovenská keramika z obdobia 9.-10. storočia. Neskoršia zástavba však zničila veľa archeologických nálezov, alebo sa ešte nachádzajú pod základmi dnešných novovekých stavieb.

Nová Baňa - 8 km na západ od Novej Bane sa nad osadami Stará Huta a Bukovina nachádza zalesnený strmý vrch s názvom Zámčisko. Bolo tu mohutné opevnenie s veľkými ochrannými valmi, ktoré obkolesovalo staroslovenské hradisko veľké 7 ha. Malý archeologický výskum, ktorý sa tu uskutočnil, odhalil osídlenie tohoto hradiska Slovenmi od 10. do 13. storočia. Hradisko pravdepodobne fungovalo už v 9. storočí, pretože tu nebol doposiaľ uskutočnený systematický výskum, nedá sa to zatiaľ potvrdiť.

Psiare - na ľavom brehu Hronu, oproti obce Psiare sa nachádza skala Krivín (tiež Pekná skala), kde sa zachovali výrazné zvyšky valového opevnenia, ktoré obkolesuje až päť nádvorí s plochou 9,7 ha. Archeologický výskum tu doposiaľ nebol uskutočnený, ale po malom prieskume sa tu našla staroslovenská keramika z obdobia starej Moravy. Predpokladá sa, že hradisko malo strategicko-obranný charakter.

Tlmače - nachádzajú sa približne 5 km severne od Starého Tekova. V katastri obce bolo objavené opevnené štvoruholníkové staroslovenské sídlisko na ploche 2,4 ha s názvom „Hrádze“. Sídlisko obkolesoval mohutný val s priekopou. Našli sa rôzne predmety zo železa a staroslovenská keramika z konca 9. až 10. storočia. Opevnené sídlisko malo strategicko-obranný charakter.

Malé Kozmálovce - nachádzajú sa približne 4 km severozápadne od Starého Tekova. Na severe obce sa v roku 1938 našiel hrob staroslovenského bojovníka s mečom, železnými strmeňmi a staroslovenskou hrncovitou nádobou s vlnovkou. Hrob pochádza z obdobia prelomu 8.-9. storočia. V roku 1947 sa pri ťažbe piesku našli ďalšie tri hroby s kopijami a hlinenými nádobami, ale nálezy sa "stratili" a nálezisko bolo zničené. Zachovala sa iba jedna súdkovitá nádoba.

Na východnej časti vrchu Pipíška (Grác) sa nachádzajú zvyšky opevnenia hradiska, ktoré sa tu rozprestieralo na ploche 2,4 ha. Podľa nálezov keramiky bolo hradisko osídlené v 9.-10. storočí.

Obrázok kultúrnych centier starej Moravy

Bíňa

Počas trvania starej Moravy i v neskoršom období bola Bíňa staroslovenským kultúrnym centrom tejto oblasti. Vysoká koncentrácia staroslovenských archeologických nálezov v tejto i v okolitých obciach jasne hovorí o tom, že starí Slováci osídlili túto oblasť dávno pred inváziou Maďarov do Panónie v 10. storočí. Tvrdenie niektorých občanov hovoriacich po maďarsky v dnešnej Bíni o tom, že sa tu Sloveni pred pomaďarčením tejto oblasti nenachádzali a že tu boli vraj iba Nemci a Avari nie je vôbec archeologicky doložené. Neboli tu totiž nájdené slovensko-avarské pohrebiská alebo akékoľvek iné avarské, franské či nemecké nálezy. Naopak, na celom území Bíne a v okolitých obciach bolo objavených viacero staroslovenských sídlisk a mnohých staroslovenských archeologických nálezísk z obdobia 9. storočia i zo staršieho obdobia. Na jednom sídlisku bola objavená výroba žarnovov. Ďalšie sídlisko sa nachádzalo v južnej časti Bíne, vo vnútornom priestore hradiska s trojitými valmi v okolí rotundy, ktorá sa tu dodnes nachádza. Rotunda je veľmi starobylá, v jej okolí sa nachádzal cintorín, v najspodnejších vrstvách z 9. storočia sa našiel jeden hrob s ostrohami, ktorý sa nachádza 1,5 m severne od základového muriva rotundy, je teda možné, že rotunda s menšími prestavbami pochádza už z 9. storočia z obdobia starej Moravy a že sa celá zachovala až dodnes. Architektonické prvky tejto stavby to potvrdzujú, sporné sú však tehly v murive stavby.

Terajší názov obce pochádza od mena syna slovenského veľmoža, ktorý pomohol spolu s ostatnými slovenskými veľmožmi prvému uhorskému kráľovi Štefanovi potlačiť pohanské povstanie panónskych Slovenov - Maďarov.

Zvolenská kotlina.

Vo Zvolenskej kotline bolo doposiaľ nájdených viacero lokalít so staroslovenským osídlením, nikde sa však zatiaľ nenašiel jediný hrob z obdobia starej Moravy alebo základy nejakej sakrálnej stavby. Prevažne ide o nálezy keramických úlomkov. Oblasť však nebola dostatočne preskúmaná, mnohé archeologické lokality boli nenávratne zničené alebo zastavané novodobou výstavbou. Hrádok Priekopa vo Zvolene bol napríklad zničený záhradkárskou kolóniou, ktorá tu bola zriadená v období socializmu dokonca v rozpore s vtedajším zákonom o ochrane kultúrnych pamiatok. Záhradkári zdevastovali vnútorný areál hrádku a časť obranného valu.

Archeologické nálezy nájdené vo Zvolenskej kotline dokazujú, že tento priestor bol osídlený starými Slovenmi už od 6. storočia, na mnohých miestach založili osady, ktoré sa kontinuálne rozvíjali počas existencie starej Moravy ale aj po jej zániku. V týchto osadách sa rozvíjala popri poľnohospodárstvu aj remeselná výroba, tam, kde bol uskutočnený podrobnejší archeologický prieskum (ak to bolo možné), vytvoril sa ucelenejší obraz o živote našich predkov.

Z doterajších nálezov z obdobia starej Moravy v priestore Zvolenskej kotliny môžeme povedať, že táto oblasť nepatrila k významným oblastiam moravského kráľovstva. Nenašli sa tu zatiaľ žiadne predmety alebo hroby kresťanského charakteru, žiadne základy kostolov alebo kaplniek či kniežacích dvorcov, chýbajú predmety vyššej spoločenskej či duchovnej vrstvy. Nenachádza sa tu žiadne väčšie staroslovenské hradisko alebo hradné mesto. Archeologický prieskum tejto oblasti je však nedostatočný. Dokazuje to aj skutočnosť, že napriek odhalení mnohých staroslovenských osád vo Zvolenskej kotline, nenašla sa tu doposiaľ jediná kostra, mohyla či pohrebisko, pričom tam kde ľudia žijú, musí sa aj umierať. Tieto nálezy a možno aj ďalšie významnejšie ešte ležia neobjavené pod zemou.

Obr.

Poiplie.

Oba brehy Ipľa boli v 1. tisícročí husto obývané starými Slovákmi. Z terajšej našej strany to potvrdzuje veľké množstvo archeologických nálezov, z terajšej maďarskej strany až po Dunaj to dokazujú stovky staroslovenských názvov obcí a miest spolu s rôznymi miestopisnými názvami, ktoré sa v skomolenej maďarskej forme zachovali až dodnes. Spomeniem iba dve archeologické náleziská, ktoré by si zaslúžili ďalší prieskum.

Kubáňovo - odhalené tu boli staroslovenské príbytky z 8.-9. storočia, 600 m od nich bol objavený hrob dieťaťa z rovnakého obdobia. Predpokladá sa veľká staroslovenská osada, výskum nebol uskutočnený.

Ipeľský Sokolec - nachádza sa tu staroslovenské pohrebisko z 9. storočia, odkrytých bolo 10 hrobov, v nich bola nájdená staroslovenská keramika a sekery - bradatice, ďalej krásne šperky, náušnice a záušnice s hrozienkovou ozdobou, sklenené náhrdelníky, jeden vzácny nález s krásnym mesiačikovým príveskom.

Obr.

Bratislava (Brezalauspurc, Vratissolaoburgium)

Archeologické výskumy na bratislavskom hrade jednoznačne potvrdili, že Bratislava bola dôležitým centrom starej Moravy a že bola našimi predkami intenzívne osídlená. V období rozkvetu starej Moravy bol osídlený dnešný hradný vrch i priestor pod hradom, kde neskôr vzniklo stredoveké mesto, a kde sa dnes nachádza historické centrum Bratislavy. Tu sa križovali vodné i pozemné cesty, Dunaj toto mesto spájal s celou Európou ale aj s moravskými oblasťami nachádzajúcimi sa v povodí riek Moravy, Váhu a Nitry.

Na mieste dnešného bratislavského hradu stálo predtým hradisko z obdobia starej Moravy s opevneným valom so zachovanou drevenou konštrukciou o rozlohe 5,5 ha. Opevnenie sa nachádzalo na južnej, východnej a severnej strane hradného kopca a hoci bolo všelijako upravované, staroslovenské valy ostali základným opevnením aj pre neskoršie vybudovaný hrad až do 15. storočia, keď na miestach týchto valov boli vystavané súvislé murované hradby. Na západnej strane dnešného hradného vrchu sa však priebeh pôvodného opevnenia už nedá určiť. Hradisko si teda aj po zániku starej Moravy zachovalo svoju pôvodnú rozlohu a bolo naďalej osídlené.

V dnešnom hradnom areály bolo objavené staroslovenské sídlisko a pohrebisko z 9. - 10. storočia s úlomkami staroslovenskej keramiky. Vo vnútri nedobytného hradiska, na východnej strane dnešného bratislavského hradu naši predkovia vystavali veľký kamenný kostol, trojloďovú baziliku pravdepodobne ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na starú Moravu. Podľa Aventinusa, stredovekého kronikára zo 16. storočia dal kostol postaviť knieža Pribina. Spôsob stavby tohoto kostola pripomína kostol v Blatnohrade (dnešný Zalavár v Maďarsku), ktorý dal postaviť Pribina v neskoršom období. Kostol existoval pravdepodobne do polovice 10. storočia, začiatkom 11. storočia na jeho mieste postavili nový kostol zasvätený sv. Salvátorovi, ktorý tu bol do roku 1221. Bratislava bola v tomto čase veľkým prepošstvom a toto prepošstvo aj s hradným kostolom boli posvätené úcte Najsvätejšieho Spasiteľa. Hoci nemáme záznam, kedy k vysväteniu došlo, nebolo to zrejme až počas uhorských čias po roku 1000, pretože titul Najsvätejšieho Spasiteľa sa dával bazilikám v najstaršom období, v 7.-10. storočí. Udialo sa to teda pravdepodobne už po postavení prvého kostola v 9.storočí.

Murivo nového kostola z 11. storočia nadviazalo priamo na murivo staroslovenského kostola, takže nový kostol prevzal šírku starého kostola i jeho členenie na jednotlivé lode. V okolí starého i nového kostola sa pochovávalo od 9. do 12. storočia. V staroslovenských hroboch z 9. storočia sa našli rôzne predmety, duté bronzové pozlátené gombíky s ornamentami, strieborné hrozienkové náušnice a ďalšie nálezy. Niektoré hroby z 9. storočia boli rozrušené neskorším pochovávaním. Staroslovenské nálezy nájdené v hroboch z neskoršieho obdobia prezrádzajú, že tu boli pochovaní potomkovia Slovenov, stopy po iných etnikách sa tu nenašli.

Na najvýhodnejšom mieste hradiska boli objavené zvyšky murovaného kamenného objektu z 9. storočia. Bol to kniežací palác veľký 12 x 5,5 m a bol postavený z rovnakého stavebného materiálu i podobnou technológiou, aká bola použitá pri výstavbe staroslovenského kostola. Tento dvojpriestorový kniežací palác nezanikol, stal sa súčasťou nového hradného paláca z 12. storočia, s ktorým vytvoril malé nádvorie.

Okrem toho sa v priestore dnešného hradného areálu našlo viacero objektov menšieho rozmeru s nálezmi staroslovenskej keramiky, ktoré slúžili pravdepodobne na bývanie. Boli využívané v rovnakom období ako kniežací palác a kostol.

Na mieste, kde sa neskôr začala vytvárať stredoveká Bratislava, teda pod východným svahom podhradia a dnešného bratislavského hradu, stála už v období starej Moravy v 9. storočí podhradská osada, ktorú obývali naši predkovia. Pri výstavbe mosta SNP cez Dunaj, boli v priestore neskôr vybudovaných západných stredovekých mestských hradieb objavené príbytky s keramikou z obdobia 9. storočia. Tu bolo nájdené aj pohrebisko z neskoršieho obdobia, z 10. až 11. storočia so staroslovenskými nálezmi, čo znamená, že osada nezanikla ani po zániku starej Moravy. Sloveni teda založili osadu v priestore medzi dnešnou Kapitulskou a Ventúrskou ulicou a na toto osídlenie nadviazala aj neskoršia stavebná činnosť stredovekej Bratislavy. Jednotlivé ulice v dnešnej najstaršej časti Bratislavy boli teda vytýčené už našimi predkami v období starej Moravy v 9. storočí. V priestoroch bývalej Academie Istropolitany na Ventúrskej ulici bol objavený hromadný hrob siedmych ľudí, 12 sekerovitých hrivien a úlomky keramiky, všetko z obdobia starej Moravy z 9. storočia. Bola potvrdená priama stavebná náväznosť stredovekej Bratislavy na pôvodné staroslovenské osídlenie a to nielen na tomto mieste, ale aj na niektorých iných miestach stredovekej Bratislavy, kde bolo možné uskutočniť systematický výskum. Môžeme teda smelo povedať, že Slováci a Slovenky obývajú Bratislavu od najstarších čias, najneskôr od čias starej Moravy v 9. storočí.

Sloveni osídlili aj južnú stranu bratislavského hradiska. Na dvoch miestach pod riečnymi nánosmi v hĺbke až 4,5 m bolo nájdených veľa úlomkov staroslovenskej keramiky z 9. storočia. Boli tu objavené aj zvyšky opracovaných dosák, zvyšky celej drevenej konštrukcie, ktorá umožňovala prístup k Dunaju alebo k prístavisku. Dnešný dunajský breh pod bratislavským hradom je umelý, pôvodný breh bol až o 5 m nižší. Aby sme si mohli vytvoriť reálny obraz o osídlení tohoto brehu v období starej Moravy, musel by byť dnešný 4-5 m breh najskôr odstránený, aby sme sa dostali k archeologickým nálezom, čo je už nemožné. Tam, kde tento umelý breh pri Dunaji končí, teda až pri botanickej záhrade, bolo odkryté staroslovenské pohrebisko z polovice 9. storočia. Odkrytých tu bolo 20 hrobov, pohrebisko patrilo pravdepodobne menšej rybárskej osade na Vydrici pri Dunaji.

Aj na iných miestach Bratislavy a v jej okolí boli objavené staroslovenské archeologické nálezy:

Zlaté Piesky (Bratislava) - Pri výstavba obchodného domu Tesco sa našlo viacero archeologických nálezísk z rôznych období, aj z obdobia starej Moravy z 9. storočia. Podarilo sa odkryť 35 staroslovenských hrobov, v ktorých sa našli železné ostrohy, nožíky a sekera, kovanie dreveného vedra, zvyšky drevených rakiev, bronzové a strieborné hrozienkovité náušnice, prsteň, sklenené korálky a keramické nádoby. Bolo tu veľa detských hrobov, v ktorých boli vajíčka a nádoby s potravou. Orientácia hrobov bola rozdielna, teda pohrebný rítus tu ešte nebol ustálený.

Vajnory (Bratislava) - Blízko železničnej stanice bolo objavené staroslovenské pohrebisko so 16 žiarovými a kostrovými hrobmi z prvej polovice 8. storočia. Našlo sa niekoľko rôznych predmetov a keramika.

Neštich - Neštich sa nachádza v lesoch nad obcou Svätý Jur pri Bratislave. Je tu staroslovenské hradisko z 9. storočia o veľkosti 3 ha, na ktorom sa našli úlomky typickej staroslovenskej keramiky, zvyšky príbytku, železný strmeň, bronzové náušnice, motyčka a strelka. Nálezov je veľmi málo, ale hradisko sa využívalo ešte v 13.-14. storočí a sídelné objekty z tohoto neskoršieho obdobia zničili tie predošlé. Pre nedostatok archeologických nálezov je ťažké povedať, akú funkciu spĺňalo toto hradisko v období starej Moravy. Predpokladá sa, že malo ochrannú funkciu v časoch nepohody.

Modra sa nachádza približne 20 km severovýchodným smerom od Bratislavy. Svojou lokalitou, tradíciami i čulým národným životom v minulosti patrí na zoznam možno významných ešte neobjavených archeologických lokalít z obdobia starej Moravy. V prvom rade starobylý názov mestečka, ktorý je zhodný s názvom obce Modrá, ktorá sa nachádza na Slovácku pri Starom Meste, v bývalom Velehrade, významnom centre starej Moravy. Aj Modra pri Bratislave mala pravdepodobne v názve dĺžeň, ktorý sa časom vytratil. Súčasťou Modry je rekreačná oblasť Harmónia, v jej tesnej blízkosti je skalnatý kopec „Zámčisko“, na ktorom sa rozprestieralo staroslovenské hradisko. Našlo sa tu niekoľko prevažne poľnohospodárskych predmetov z 9. storočia, z obdobia starej Moravy. Na hradisku však doposiaľ nebol uskutočnený systematický archeologický výskum, nevieme preto povedať, v akom rozsahu bolo toto hradisko obývané našimi predkami.

V stredoveku Modra patrila k rozvinutým uhorským mestám s vlastnými hradbami, ktoré sú na mnohých miestach ešte zachované, ale sú v žalostnom stave. Zachovala sa však jedna celá mestská brána, vedľa ktorej dnes vedie hlavná cesta smerom do Harmónie. Stará časť Modry ešte dodnes dýcha históriou a hoci niet písomných dokladov o tom, že Modra tu bola už v období starej Moravy, dá sa to predpokladať aj v súvislosti s existenciou neďalekého staroslovenského hradiska na Zámčisku. Modra je známa tým, že je tu rozvinutá keramická výroba, modranská majolika a Modra bola v minulosti aj jedným z významných centier slovenského národného hnutia a národného obrodenia. Tu žil Ľudovít Štúr a tu je aj pochovaný spolu s mnohými inými významnými osobnosťami národného života.

Naša archeológia však nevenovala Modre doposiaľ takú pozornosť, akú by si zaslúžila, najmä ak tu už v minulosti boli náhodne nájdené nálezy, ktoré mohli znamenať začiatok rozsiahleho archeologického výskumu. V roku 1937 boli náhodne nájdené zvyšky hrobov z 9. storočia vo vinohrade pána Sodomu. Pán Sodoma našiel na svojom pozemku v Modre niekoľko rozbitých hrobov s kostrami a rôznymi predmetmi, predmety odniesol do Slovenského múzea v Bratislave. Nález stručne popísala odborná pracovníčka múzea Dr. Ľudmila Kraskovská o tri roky neskôr v zborníku Muzeálnej Slovenskej spoločnosti: „V roku 1937 dostalo Slovenské múzeum dva hrnce a nôž z hradištného pohrebiska, ktoré objavili na vinohrade p. Sodomu v Modre.“ V ďalších riadkoch tu popisuje nájdený železný nôž a dve hlinené nádoby zdobené mnohonásobnými vlnovkami z 9. storočia.

Na vinohrad pána Sodomu sa zabudlo až do roku 2001, keď bol s veľkými ťažkosťami pozemok znova lokalizovaný a možno prejde mnoho ďalších rokov, kým sa tu uskutoční nejaký výskum.

Z nálezu pána Sodomu z roku 1937 je však jasné, že Modra tu bola minimálne už v 9. storočí, dodnes však nevieme, aké veľké tu bolo osídlenie a aký vzťah malo toto osídlenie k neďalekému staroslovenskému hradisku na Zámčisku.

Vinosady - nachádzajú sa približne 3 km smerom na juh od Modry. Pri stavbe mosta nad potokom v roku 1957 robotníci vykopali drevenú studňu z 9. storočia. Studňa sa nachádzala v hĺbke 4 m blízko potoka, bola postavená z dubových brvien, ktoré vybrali von. Drevo napriek dlhej dobe (vyše 1000 rokov) nezhnilo, zrejme preto, že bolo stále vo vlhkom prostredí zakonzervované sivomodrou hlinou. V studni robotníci našli dve celé staroslovenské hlinené nádoby a črepy ďalších staroslovenských nádob, všetko z obdobia starej Moravy z 9. storočia. Pri vyberaní nádob robotníci jednu nádobu rozbili. Keď prišli zamestnanci múzea na obhliadku, nález bol už zabetónovaný a tým zničený.

Historické názvy Bratislavy.

Aventinus vo svojom diele „Annales Boiorum“ (Bavorské anály) spomenul aj názov Bratislavy ako „Vratissolaoburgium“ a v najstarších dokumentoch z 10. storočia, v salzburských letopisoch sa Bratislava po latinsky uvádza ako „Brezalauspurc“ k roku 907, keď sa tu odohrala veľká bitka Bavorov s Maďarmi. Tento rok niektorí historici udávajú aj ako prehru Moravanov s Maďarmi a ako rok zániku starej Moravy, o Moravanoch sa však v súvislosti s touto bitkou v roku 907 pri Bratislave nikde nič nehovorí. Nemôžeme preto tvrdiť, že Moravania bojovali proti Maďarom po boku Bavorov. Mnohé iné dokumenty hovoria o plienení Maďarov na Morave a v Čechách po roku 907, zdá sa teda, že táto bitka pri Bratislave otvorila Maďarom lúpežné cesty nielen smerom k bavorským územiam, ale aj smerom na Moravu a Čechy.

Ale máme zachovalé aj iné skomolené názvy Bratislavy, napríklad v Altašských análoch sa Bratislava uvádza k roku 1052 ako "Preslawa spurch". Z počiatku 11. storočia bola nájdená minca, ktorá bola vyrazená v Bratislave počas vlády Štefana I. Na tejto minci je napísaný názov mesta ako PRESLAWA CIV, presne tak isto, ako v Altašských análoch z roku 1052. V tomto názve nášho mesta je dokonca zachovaná staroslovenská koncovka "ava", ktorá sa nachádza v názvoch mnohých iných slovanských miest a riek.

Nemci uvedené názvy „Brezalauspurc“, "Preslawaspurch" neskôr ešte viac skomolili najmä na tvar „Pressburg“ a tento názov používajú dodnes. V týchto nemecko-latinských skomoleninách (Vratissolao-burgium, Brezalau-spurc, Preslawa-spurch) jasne cítime staroslovenské meno Vratislav, Bratislav alebo Břetislav a v starej slovenčine sa Bratislava pravdepodobne volala presne tak, ako aj dnes. Koncovky -burgium, -purc znamenajú v nemčine burg - hrad. Je to teda jasný dôkaz, že Bratislava bola už oddávna súčasťou Moravy a slovenskej zeme. Bratislavský hrad patril Slovenom, ktorí ho aj museli postaviť najneskôr počas obdobia existencie starej Moravy v 9. storočí, ale možno ešte skôr. Nemal pochopiteľne dnešnú podobu, veď za vyše 1000 rokov sa mnohokrát prestavoval aj vyhorel, ale po zániku starej Moravy tento staroslovenský hrad veľmi dobre poslúžil prvému uhorskému kráľovi Štefanovi, pretože sa stal centrom Uhorskej administratívy a v roku 1163 rezidenciou uhorského kráľa Štefana III.

Ale aj Maďarmi skomolený názov Pozsony má staroslovenský základ. Tento názov Maďari prevzali zo staroslovenského osobného mena Božan. Vidíme teda, že aj všetky skomolené názvy našej Bratislavy, ktoré sa ešte dnes používajú v nemčine alebo v maďarčine, teda Pressburg a Pozsony, majú staroslovenský pôvod. Bude treba ešte vysvetliť, prečo Maďari nevychádzali z mena Bratislav, Vratislav, ale zo staroslovenského mena Božan. Vodítkom by mohol byť Pezinok, ktorého názov je tiež odvodený od tohoto mena. Blízkosť Pezinka a Bratislavy by mohla naznačovať, že tu mal majetky niekto z vysokopostavených predstaviteľov moravského kniežatstva menom Božan alebo Boža, Boza, ktorý sa pričinil o založenie Bratislavy aj Pezinka.

Bratislava bola teda v 9. storočí počas obdobia starej Moravy už hradným mestom a v kniežacom paláci tu bývalo knieža s menom Břetislav, Bratislav alebo Vratislav. Hneď pri paláci bol v prvej polovici 9. storočia postavený trojloďový kostol, na ktorý priamo nadväzujú neskoršie cirkevné objekty aj ranostredoveké prepošstvo. Staroslovenský kniežací palác bol neskôr prestavaný na kráľovský hrad, využívaný uhorskými kráľmi. Archeologické nálezy v hradnom areály aj v starom meste ukázali, že aj po zániku starej Moravy sa pôvodné slovenské etnikum v tejto oblasti nemení.

Obr.

Devín (dovvina)

Devín je dnes mestskou časťou Bratislavy, ale kto sem príde, razom sa ocitne v oáze kľudu a pokoja. Od rušného centra Bratislavy je Devín oddelený kopcom, Devínskou Kobylou, z druhej strany Devín chránia rieky Dunaj a Morava. Priamo pod devínskym hradom sa Morava vlieva do Dunaja.

Devín (Dovvina) bol nedobytným hradiskom, archeologické nálezy jednoznačne potvrdili, že spolu s Bratislavou zohral významnú úlohu počas trvania starej Moravy. Devín chránil slovenských vládcov a obyvateľov pred nájazdmi Frankov, ktorí ho nedokázali dobyť. Devín patril Rastislavovi, vieme to z Fuldských letopisov, kde sa priamo spomína: „Kráľ Ľudovít (Nemec) v auguste 864, prejdúc za Dunaj so silným vojskom, v istom hrade, ktorý sa v reči tamojšieho ľudu volá Devín (Dovvina), Rastica obkolesil.“

Pozostatky staroslovenského osídlenia samotného devínskeho hradiska boli veľmi narušené neskoršími stredovekými prestavbami, ale z najstarších historických dokumentov je zrejmé, že už v období starej Moravy v 9. storočí tu stál kamenný hrad. Naši predkovia pri jeho výstavbe použili stavebný materiál nejakej predošlej rímskej pevnosti. Obranný val devínskeho hradiska bol postavený ešte v staršom období pravdepodobne Rimanmi. Sloveni ho využili a ešte viac spevnili drevenými palisádami.

Základy značne rozrušených príbytkov z obdobia starej Moravy boli nájdené na celej ploche hradného areálu. Ale pôdorys dvoch príbytkov sa predsa len zachoval neporušený. V jednom príbytku bolo nájdených osem nádob, miska, kovanie z vedierka, sekera, kosák, zuhoľnatené obilie a kľúč k zámku. Keď teda hovoríme o príbytkoch alebo sídelných objektoch, musíme si uvedomiť, že to boli normálne domy postavené prevažne z dreva, ktoré mali uzatvoriteľné dvere na zámok a že sa nejednalo iba o nejaké slamené chatrče s dierami, kam sa vchádzalo štvornožky. Niektoré príbytky boli postavané z kameňa, boli to kamenné domy, ktoré si stavali majetnejší Sloveni. V každom sídelnom objekte bol kamenný krb alebo aspoň ohnisko, z ktorého dym bol odvedený von napríklad prúteným komínom. Drevenice bežných Slovenov boli na dnešné pomery malé, mali okolo 15 - 20 m2, boli bez pivnice. Kamenné domy boli o niečo väčšie.

V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa myslelo, že v priestore devínskeho hradu sa už nenájde nič nové, že už je všetko preskúmané a z nálezov, ktoré tu boli nájdené, sa uzavrelo, že Devín slúžil moravským vládcom iba ako vojenské táborisko veľmi dobre chránené prírodnými prekážkami. Ale aké veľké prekvapenie archeológovia a historici zažili, keď sa neskôr po dôkladnejšom preskúmaní základov jednej kamennej stavby a jej okolia zistilo, že táto stavba vôbec nepochádza z rímskych čias, ale že ide o staroslovenský kostol postavený v 9. storočí. Tým celkom padla zjednodušená predstava vojenského využívania devínskeho hradiska a Devín sa stal razom rozvinutým sídelným centrom slovenských veľmožov. Ako sa stal tento omyl? Naši predkovia využili k stavbe svojich kamenných objektov to, čo našli vo svojom okolí a na devínskom hradisku ostalo po Rimanoch veľa stavebného materiálu po rozpadnutých rímskych stavbách. Rimania si niektoré svoje tehličky alebo kamenné kvádre značili značkami rímskych légií. Keďže sa takýto Rimanmi označkovaný stavebný materiál našiel v základoch moravského kostola, automaticky boli tieto základy považované za zvyšok nejakej rímskej stavby. Až keď sa toto miesto preskúmalo dôsledne, vynorili sa zo zeme ďalšie časti základov tejto stavby a tiež iné nálezy, ktoré bez pochýb ukázali, že sa jedná o staroslovenský kostol z 9. storočia.

Archeologický výskum nie je ani zďaleka ukončený, ale to, čo sa doteraz našlo potvrdzuje, že nie iba hradná skala, ale aj celé okolie bolo husto osídlené našimi predkami. Celá lokalita bola nepretržite osídlená až dodnes, pôvodné stavby boli nahradené novými a tie zasa novými alebo sú archeologické pamiatky ešte stále zakonzervované v zemi.

Na celom území Devína bolo odkrytých viacero archeologických lokalít, ktoré ukázali, že osídlenie Slovenmi tu nebolo tvorené jedinou osadou alebo hradiskom. Devín bol najlepšie chráneným hradiskom s kamenným hradom s celkovou rozlohou 6 ha. Ale približne 4 km na sever od devínskeho hradu boli ďalšie dve hradiská, o ktorých sa predpokladá, že mali obrannú funkciu. Okrem toho boli v okolí devínskeho hradu, v areály dnešnej obce Devín objavené až tri pohrebiská z obdobia 9. storočia a predpokladá sa, že Sloveni tu sídlili v dvoch samostatných obciach. Z historických dokumentov totiž vieme s určitosťou doložiť, že dve samostatné osady tu existovali ešte v 15. storočí, ktoré pravdepodobne založili už starí Slováci v 9. storočí alebo ešte skôr. Z troch doteraz objavených pohrebísk z 9. storočia, ktoré sa nachádzajú mimo hradného areálu je najväčšie to, ktoré je blízko terajšieho farského kostola. Preskúmaných tu bolo doteraz 108 hrobov, v ktorých boli nájdené rôzne predmety z obdobia starej Moravy. Pod základmi dnešného farského kostola boli nájdené mohutné múry románskeho kostola s portálom. Predpokladá sa, že už v 9. storočí tu stál staroslovenský kostol s veľkým cintorínom v jeho okolí.

Od Devína smerom na sever pri rieke Morave bolo objavených viacero archeologických lokalít, z ktorých mnohé sú veľmi zaujímavé. Spomeniem aspoň niektoré:

Devínske Jazero - severovýchodne od železničnej stanice bola objavená staroslovenská osada zo 7.-8. storočia, nájdené boli zvyšky 26 príbytkov, odpadové jamy, viaceré črepy z rôznych staroslovenských hlinených nádob a pekáčov s vlnovkami a ryhami, rôzne železné predmety, železné nože a britva. Našli sa aj železné trosky, ktoré prezrádzajú, že v osade bola kováčska dielňa. Na roliach smerom na východ boli vidieť ďalšie tmavé škvrny od jám, teda sídlisko bolo väčšie, ale výskum sa týmto smerom viac neuskutočnil. Táto osada je od veľkého slovensko -avarského pohrebiska pri tehelni v Devínskej Novej Vsi vzdialená 4 km a od rímskej stanice v Stupave 6 km.

Devínska Nová Ves - pri železničnej trati smerom na Devínske Jazero v lokalite Murnice je podlhovastá vyvýšenina. Na jej západnej strane v roku 1955 začali ťažiť piesok, pričom tu narazili na staroslovenské hroby zo 7. storočia. Záchranný výskum odhalil 5 hrobov, v ktorých sa našla staroslovenská keramika, kovanie vedierka a úlomok noža. Keramika z hrobov je zhodná s keramikou, ktorá sa našla na neďalekom slovensko-avarskom pohrebisku pri tehelni v Devínskej Novej Vsi, 2 km vzdialenom.

Za železničnou stanicou pred jednou záhradou v miestnej časti Kolónia bol nájdený v roku 1954 staroslovenský hrob z 8. storočia. Hrob bol porušený, keď robotníci kopali výkop pre vodovod. Z hrobu vybrali nádobu s vlnovkami, nožík a kostený hrebeň s rytým ornamentom. Neďaleko tohoto hrobu, na záhradnom pozemku boli nájdené ešte v roku 1935 ďalšie dva kostrové staroslovenské hroby, teda nachádza sa tu väčšie staroslovenské pohrebisko o ktorom však nevieme viac nič, nakoľko sa tu ďalší výskum neuskutočnil.

Stupava - nájdené tu bolo staroslovenské popolnicové pohrebisko zo 6. storočia s 9 popolnicami z tohoto obdobia.

Vysoká pri Morave - nájdená bola popolnica so zvyškami kostí zo 7. storočia, objavené tu bolo staroslovenské osídlenie od 7. do 10. storočia a kostrové pohrebisko z 9. storočia. Nájdené boli rôzne predmety domácej potreby.

Suchohrad - v blízkosti kostola na miernej vyvýšenine pri stavbe nového domu v roku 1958 tu našli črepy zo staroslovenskej keramiky z 9. storočia. Keďže je plocha zastavaná, nedal sa uskutočniť ďalší výskum. Črepy poukazujú na to, že sa tu nachádzalo sídlisko, ktorého veľkosť sa už dnes nedá zistiť.

Gajary - odhalené boli zvyšky dvoch staroslovenských osád z 8. storočia s mnohými rôznymi predmetmi a keramikou. V oboch osadách bolo nájdené väčšie množstvo železného poľnohospodárskeho náradia.

Obr.

Majcichov

Pri obci sa nachádza hradisko s názvom Valy o ploche 9 ha. Dlhú dobu nebolo známe, z akého obdobia hradisko pochádza až v roku 1961 sa uskutočnil nepatrný výskum, ktorý odhalil niekoľko nálezov z obdobia starej Moravy. Boli tu odhalené aj výrobné dielne a objekty poľnohospodárskej činnosti. Napriek tomu, že aj tento skromný výskum potvrdil existenciu veľkej archeologickej lokality, kde možno očakávať významné archeologické nálezy zo života našich predkov, vo výskume sa ďalej nepokračovalo a nálezy ostali dodnes pod zemou. Vysoká koncentrácia zamestnaneckých názvov obcí v okolí hradiska napovedá, že toto hradisko malo dôležité centrálne postavenie v tejto oblasti. Je to teda ďalšie nálezisko, ktoré ostalo nepovšimnuté, napriek tomu, že sa o jeho významnosti vie. V okolí Majcichova sa nachádza veľa obcí, v ktorých boli nájdené mnohé staroslovenské archeologické nálezy, čo potvrdzuje predpoklad, že hradisko v Majcichove bolo počas existencie starej Moravy kultúrnym centrom tejto oblasti.

Abrahám - je od Majcichova vzdialený približne 5 km smerom na juh. V okolí obce sa našli až štyri lokality so staroslovenskými nálezmi z obdobia od 7. do 11. storočia. Boli napríklad objavené hroby z obdobia starej Moravy s bohatým inventárom pri stavbe vodovodu v areály poľnohospodárskeho družstva. Hroby boli od seba vzdialené 12 m, teda tu bolo celé staroslovenské pohrebisko, ďalší výskum sa však neuskutočnil. Neskôr sa našla časť staroslovenskej nádoby z rovnakého obdobia 150 m od uvedených hrobov, ktorá podľa archeológov pravdepodobne pochádzala z nejakého rozrušeného hrobu. Išlo možno o to isté pohrebisko, ktoré bolo preto veľké minimálne 150 m. Koľko nálezov teda ostalo ešte v zemi ? Na inom mieste boli nájdené črepy staroslovenskej keramiky, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo sídliska z 9. storočia zničeného ťažbou piesku. Ďalšie pohrebisko bolo objavené na inom mieste je z 11. storočia, v hroboch boli nájdené aj uhorské mince z tohoto obdobia.

V ďalšej lokalite v okolí obce boli objavené staroslovenské žiarové a kostrové hroby s keramikou zo 7. až 8. storočia.

Spomenuté archeologické nálezy v okolí Abraháma tvoria pravdepodobne iba malú časť doteraz objavených staroslovenských osád, ktoré patrili staroslovenskému hradisku pri Majcichove.

Veľká Mača - nachádza sa približne 8 km juhovýchodným smerom od Majcichova. V tejto obci bol z obdobia starej Moravy nájdený vyše šesť centimetrový bronzový kríž. Na kríži je znázornená svätá trojica so symbolmi života a hojnosti. Na vrchu má nejaký krátky nápis alebo znaky, ktorých význam sa však doposiaľ nepodarilo rozlúštiť. Tento kríž je znázornený na slovenskej desaťkorune, ktorou sa u nás platilo pred zavedením eura.

Siladice - pri ťažbe piesku neďaleko obce boli značne zničené viaceré archeologické nálezy. Záchranný výskum na tejto lokalite objavil viaceré staroslovenské príbytky z obdobia od 5. do 12. storočia a menšie kostrové pohrebisko z 9. storočia s rôznymi predmetmi a keramikou.

Veľký Grob - pri ťažbe štrku došlo k objave staroslovenského pohrebiska z 9. storočia. Uskutočnil sa tu systematický výskum, odkrylo sa dovedna 133 hrobov, boli nájdené mnohé predmety domácej potreby, šperky a keramika. Pohrebisko muselo patriť k nejakej doposiaľ nenájdenej staroslovenskej osade.

Blatné - pri ceste vedúcej do Šenkvíc bolo nájdených 10 hrobov z obdobia starej Moravy s rôznymi predmetmi.

Galanta - asi 1 km juhovýchodne od železničnej stanice v Galante, pri ťažbe piesku bolo zničené staroslovenské popolnicové pohrebisko zo 6.-7. storočia. Zachránených bolo viacero staroslovenských popolníc uložených v pravidelných zoskupeniach.

Obr.

Divinka

V chotári obce sa nachádza staroslovenské hradisko s rozlohou 12 ha, ktoré bolo opevnené až šiestimi valmi. Uskutočnený tu bol iba nepatrný výskum, ktorý ukázal, že na hradisku boli hrnčiarske a kováčske dielne. Našli sa rôzne staroslovenské predmety z obdobia 9. až 10. storočia. Počas obdobia starej Moravy malo hradisko strategický význam, chránilo prístupové cesty idúce Považím k centrálnej časti starej Moravy. Podľa archeológov bolo politickým, obchodným a hospodárskym centrom Žilinskej kotliny. Hoci archeológovia dospeli k takému významnému záveru, na hradisku nebol uskutočnený rozsiahlejší archeologický výskum. Po rozpade starej Moravy hradisko zaniklo.

Liptovská Mara - našlo sa staroslovenské osídlenie menšieho rozsahu z 9. storočia.

Sklabiňa - našiel sa tu hromadný nález železných predmetov z 9.-10. storočia.

Krasňany - objavených tu bolo 51 staroslovenských mohýl s kostrovými i žiarovými hrobmi z konca 8 a začiatku 9. storočia. Našlo sa veľa predmetov osobnej spotreby.

Žilina - v juhovýchodnej časti mesta pri letnom kine na Bôriku bol pri stavbe vodovodu porušený staroslovenský príbytok s keramikou z 9. storočia.

Pri stavebných prácach v lokalite Frambor boli porušené staroslovenské sídliskové objekty s keramikou a rôznymi predmetmi z 5.-6. storočia a z druhej polovice 9. storočia.

V mestskej časti Bánová bolo objavených 33 staroslovenských mohýl v dĺžke 500 m, nájdené boli kostrové i žiarové hroby so staroslovenskou keramikou a rôznymi predmetmi z 9. storočia.

Bitarová – nachádza sa neďaleko Bánovej, mestskej časti Žiliny. Bolo tu objavených ďalších 30 staroslovenských mohýl so žiarovými i kostrovými hrobmi z konca 8. a prvej polovici 9. storočia.

Považská Bystrica - v lokalite Dedovec pri výstavbe nemocnice došlo k rozrušeniu veľkého archeologického náleziska z čias starej Moravy. Bol uskutočnený iba záchranný výskum a preskúmaná bola iba malá časť náleziska. Našlo sa veľa sídelných a výrobných objektov a množstvo rôznych predmetov a keramiky, všetko z obdobia od 8.-10. storočia.

Sverepec - na úbočí kopca Podvrščie boli nájdené štyri staroslovenské mohyly so žiarovými a kostrovými hrobmi a s predmetmi a keramikou z obdobia prelomu 8.-9. storočia.

Visolaje - objavených tu bolo 33 staroslovenských mohýl, z ktorých sa iba tri preskúmali. Nájdené boli žiarové hroby s keramikou a rôznymi predmetmi domácej potreby z prvej polovici 9. storočia.

Vršatské Podhradie - pri stavebných prácach rekreačného strediska v horskom teréne buldozér narazil na archeologický nález, veľké množstvo staroslovenského kováčskeho náradia. Bol uskutočnený iba záchranný výskum, ktorý potvrdil, že stavebné práce celkom zničili základy výrobného objektu, pravdepodobne kováčskej dielne z konca 9. až začiatku 10. storočia. Niektorí archeológovia boli udivení z toho, že sa tu nachádzala osamote kováčska dielňa a uzavreli to tak, že kováč sa uchýlil do hôr pred nájazdmi Maďarov. Je však možné, že tu bola celá kováčska osada, doposiaľ neobjavená. Jeden kováč s jednou dielňou odlúčený od ľudí by asi ťažko prežil, navyše remeselná výroba bola vždy sústredená tam, kde bolo veľa ľudí a nie tam, kde bolo veľa stromov!

Obr.

Trenčín

V areály trenčianskeho hradu sa našiel staroslovenský sídelný objekt s predmetmi z 9. a zo začiatku 10. storočia. V juhovýchodnej časti nádvoria hradu boli objavené základy cirkevnej stavby, rotundy, v okolí ktorej sa odkrylo 14 hrobov, ale ich počet bol vyšší, boli však zničené neskoršou zástavbou. Spôsob stavby rotundy pripomína rotundu nájdenú napríklad na hradisku na Valoch pri Kopčanoch, predpokladá sa, že bola postavená v 9. storočí v období rozmachu starej Moravy, ale predmety nájdené v hroboch nedovoľujú datovať stavbu rotundy s určitosťou, nakoľko boli hroby rozrušené a vykradnuté.

Hradné návršie bolo teda osídlené Slovenmi už v období starej Moravy, ale nevieme, aký charakter malo toto osídlenie. Je možné, že tu sídlilo nejaké knieža podobne, ako na kniežacom dvorci v Ducovom. Život na trenčianskom hradnom návrší však nezanikol ani po zániku starej Moravy a neskoršia výstavba prekryla pamiatky z najstaršieho obdobia.

Názov "Trenčín" je starobylý, pravdepodobne je to pôvodný názov ešte z čias starej Moravy.

V roku 1952 boli pri stavebných prácach v juhozápadnej časti mesta odhalené dva kostrové hroby s predmetmi z 9. storočia. Výskum sa ďalej neuskutočnil. O štyri roky neskôr, o pár metrov ďalej boli pri stavebných prácach objavené ďalšie dva kostrové hroby z rovnakého obdobia. Čo sa našlo, bolo pozbierané, ale ďalší výskum lokality sa zase neuskutočnil.

V mestskej časti Biskupice bolo pri úprave terénu objavených 13 hrobov, z toho 5 staroslovenských z 9. storočia, v ktorých boli typické staroslovenské predmety a keramika.

Skalka - je to skalnaté návršie Bielych Karpát neďaleko Trenčína siahajúce až k rieke Váh. Strategická poloha tohoto kopca bola ideálnym miestom pre zakladanie sídiel. Bolo tu odkryté staroslovenské hradisko a pohrebisko z 9. storočia. Ale táto oblasť nevymrela ani po zániku starej Moravy, pretože na náhornej plošine bol objavený rozsiahly cintorín z 11. storočia a neďaleko Skalky pri výstavbe diaľnice boli odkryté základy kostola z tohoto obdobia. V tomto čase sa Skalka stala aj pustovníckym miestom Svorada a Benedikta, staroslovenským benediktínskych mníchov, ktorí tu vykonávali svoju misionársku prácu.

Skalka naďalej žila čulým náboženským životom, pretože tu od 13. storočia bol postavený románsky dvojvežový kostolík a ďalší kostolík a kláštor so zachovanou jaskyňou, kde predtým žili Svorad s Benediktom. Skalka je dnes pútnickým miestom nábožensky cítiacich Slovákov.

Horné Motešice - na juhozápadnom svahu kopca Korec bol v roku 1944 pri kopaní zákopov objavený staroslovenský hrob z 9. storočia. Nájdené boli ostrohy a nôž.

Beckov - na mieste hradnej zrúcaniny hradu Beckov sa nachádzalo staroslovenské hradisko z 9. storočia. Našla sa tu staroslovenská keramika a zvyšky obytných objektov.

Obr.

Staroslovenské hradné mesto medzi Kopčanmi a Mikulčicami.

Kopčany sa nachádzajú na Pomoraví neďaleko Holíča a pri tejto obci za riekou Moravou bolo objavené veľké, rozvinuté staroslovenské hradné mesto. Toto hradné mesto sa po rozpade starej Moravy ďalej nerozvíjalo, pamiatky ostali zakonzervované pod nánosmi záplav rieky Moravy, neboli poškodené ďalšou výstavbou či ľudskou činnosťou a tak bolo možné vytvoriť ucelenejší pohľad zo života našich predkov. Názov tohoto mesta nepoznáme, ale v 9. storočí ležalo na opačnej strane rieky Moravy ako dnes, pretože vtedy hlavné koryto rieky Moravy obtekalo toto hradisko zo západnej strany, presnejšie hlavné koryto Moravy bolo až 3,2 km na severozápad od hradiska. Medzi hlavným korytom Moravy a hradiskom sa nachádzali bariny a ramená rieky Moravy a tak dokonale chránili hradné mesto pred nepriateľom od západu. Rieka Morava zmenila svoj smer potom, čo pod Hodonínom postavili veľkú hrádzu, ktorá odrazila koryto rieky smerom na východ k Holíču. S dnešnými Mikulčicami teda toto hradisko nemalo nič spoločné a súviselo s dnešným slovenským územím, ktoré sa nachádza smerom na východ od tohoto hradiska, teda s dnešnými Kopčanmi alebo Holíčom. Ináč povedané, keby rieka Morava nezmenila svoje koryto smerom na východ, toto hradisko by dnes ležalo na súčasnom Slovensku a určite by sa mu nepriraďoval názov "Valy pri Mikulčiciach". Toto hradné mesto sa teda rozhodne nevolalo ani Valy, ani Mikulčice, jeho skutočný názov nepoznáme. V dôsledku posunu koryta rieky Moravy na východ sa toto staroslovenské mesto ocitlo na území katastra obce Mikulčice, ktorá sa dnes nachádza na Morave v českej republike a je vzdialené od Mikulčíc asi 4,5 km na juhovýchod. Hradisko je bližšie k slovenským Kopčanom a navyše medzi týmto hradným mestom a dnešnými Kopčanmi boli objavené ďalšie staroslovenské pamiatky z čias starej Moravy: sídlisko s pohrebiskom s 85 hrobmi a celý stojací kostol sv. Margity Antiochijskej, vzácnej pamiatky z 9. storočia. Našlo sa tu viacero predmetov v hroboch i v odkrytých príbytkoch, ktoré prezrádzajú, že tu žijúci obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou a svojimi produktmi zásobovali hradné mesto, pretože v 9. storočí medzi touto osadou a hradným mestom netiekla rieka a a obe miesta spájala stará cesta, ktorú sa podarilo zrekonštruovať. V niektorých hroboch boli nájdené jazdecké predmety, ktoré naznačujú, že osada pri kostole sv. Margity Antiochijskej mala aj strážnu funkciu.

Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza na severnej strane Kopčian v poli mimo zastavanej časti obce približne na pol ceste od hradného mesta ku Kopčanom. Kostol bol postavený v 9. storočí a ide o jedinú doposiaľ stojacu (ak nerátame rotundu v Bíni) pamiatku z čias starej Moravy! Pôvodne bol postavený aj s predsieňou, bol teda väčší ako ho vidíme dnes, ale predsieň bola v 12-13. storočí zbúraná. V predsieni bola postavená v 9. storočí hrobka, určená pre nejakú významnú osobu, keďže však bola predsieň i hrobka neskôr zničená, nevieme, kto v nej bol pochovaný.

Na výstavbu hradného mesta bolo treba zadovážiť veľké množstvo kameňa a vápennej malty. Archeologický prieskum ukázal, že kameň sa dovážal z lomov, ktoré sa nachádzali pri dnešných mestách Holíč a Skalica a vápenec sa dodnes nachádza v okolí dnešnej Jablonice pod Malými Karpatami. Tieto fakty znovu potvrdzujú, že staroslovenské hradné mesto pri Kopčanoch bolo v tesnom hospodárskom i stavebnom spojení so súčasnou slovenskou stranou, s Myjavou a severnou časťou Záhoria.

Počas archeologických výskumov boli v hradnom meste pri Kopčanoch doposiaľ odhalené základy 10-tich väčších i menších kostolov a rotúnd z obdobia starej Moravy a okolo 1000 hrobov a hrobiek na viacerých pohrebiskách pri kostoloch. Mnohé kostoly boli postavené ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na Moravu v roku 863, čo znamená, že kresťanstvo tu zapustilo korene už predtým.

Zistilo sa aj to, že ešte pred epochou najväčšieho rozmachu starej Moravy, teda pred 9. storočím tu už existovalo staroslovenské hradisko zo 6.-8. storočia, ktoré bolo opevnené drevenými palisádami. Z tohoto obdobia tu bola nájdená keramika s vodorovnými ryhami a vlnovkami vyrobená na ručnom kruhu, zbytky dielní na spracovanie zlata, bronzu a železa a tiež ostrohy s háčikami, ktoré prezrádzajú, že tu žil veľmož s vojenskou družinou. Toto staroslovenské hradisko sa tu nachádzalo uprostred veľkého staroslovenského sídliska, rozkladajúceho sa na ploche asi 50 hektárov. Neskôr sa sídelná plocha ešte zväčšila a napríklad vlastný opevnený kniežací hrad dosiahol veľkosť vyše 7 ha. V tejto opevnenej hradnej časti boli doposiaľ odkryté základy piatich kostolov, kniežacieho paláca s nejakými svetskými stavbami, ktorých nadzemný výzor sa nepodarilo zistiť. Okolo hradnej časti bolo objavené veľké podhradie so sídliskom a štyrmi kostolmi na ploche 100 ha. Z celkovej plochy hradnej časti bola doposiaľ preskúmaná iba štvrtina, z plochy podhradia len nepatrná časť. Z celej archeologickej lokality boli tak preskúmané približne len dve percentá plochy! Napriek tomu archeologické vykopávky vyniesli na povrch bohaté nálezy potvrdzujúce, že v týchto miestach stálo do začiatku 10. storočia veľké, rozvinuté staroslovenské hradné mesto, ktoré tu naši predkovia začali budovať už od 6. storočia. Stavebný materiál jednotlivých cirkevných i svetských stavieb pochádza z lomového vápenca zo západných svahov Bielych Karpát.

Na najvyššie položenom mieste hradiska v hradnej časti z 9. storočia boli odkryté základy 25 m dlhej stavby s jednou väčšou a jednou menšou miestnosťou. Ide zrejme o kniežací palác pretože sa nejedná o cirkevnú stavbu.

V hradnej časti boli doposiaľ odhalené základy piatich kostolov. Pri základoch prvého kostola postaveného začiatkom 9. storočia boli objavené dva hroby moravských veľmožov s ťažkými mečmi, na rukoväti jedného meča objavila röntgenová analýza zlatý kríž.

Pri základoch druhého kostola, ktorý bol postavený na mieste zaniknutého prvého kostola niekedy v rokoch 840-860, bolo odkrytých 138 hrobov s bohatým inventárom aj s cennými predmetmi s umeleckou hodnotou. Mnohé tieto predmety boli vyrobené v dielňach v podhradí. V niektorých hroboch odpočívali osoby patriace k vyššej spoločenskej vrstve pre bohatý obsah zlatých predmetov.

50 m od kniežacieho paláca boli odkryté základy veľkého trojloďového kostola dlhého až 35 m. Je to najväčší doteraz známy kostol z obdobia starej Moravy. Z nájdených úlomkov je zrejmé, že tento kostol bol postavený s veľkou dôslednosťou a že interiér bol vyzdobený farebnými freskami. V kostole boli umiestnené aj mnohé hrobky, ktoré boli vykradnuté niekedy po vpáde Maďarov. Ostali v nich zvyšky pôvodných predmetov, ktoré prezrádzajú, že v hrobkách boli pochované najvýznamnejšie osoby moravského kniežatstva spolu s veľmi cennými predmetmi, z ktorých sa však takmer nič nezachovalo. Okolo kostola bolo odkrytých vyše 400 hrobov, z toho šesť hrobov veľmožov. Niektoré hroby mali bohatý, cenný a umelecký inventár, ktorý pochádzal z umeleckých dielní hradiska. Ozdobné predmety a šperky vyrobené v zlatníckych a kovoliateckých dielňach sú po stránke umeleckej a výtvarnej totožné s nálezmi v Starom Meste a s blatnickými a nitrianskymi nálezmi na západnom Slovensku. Našlo sa množstvo zlatých šperkov aj s pravými perlami, olovený a strieborný krížik s postavou ukrižovaného a prívesok v tvare miniatúrnej modlitebnej knižky. V ústach jedného nebožtíka sa našla zlatá minca Michala III. razená v rokoch 856-866, čo potvrdzuje, že Moravania boli v úzkom styku s Byzantskou ríšou. Pri kostole bolo objavené baptistérium so studňou, teda priestor, kde sa krstilo. Znamenalo by to, že uvedený kostol bol biskupský. Kostol bol postavený ešte pred cyrilometodskou misiou, počas nej boli pristavané ďalšie časti kostola. Na pohrebisku okolo kostola sa pochovávalo až do polovice 10. storočia, keď už bol kostol v rozvalinách.

Z druhej severovýchodnej strany kniežacieho paláca boli odkryté základy 4. a 5. kostola s hrobkami, ktoré boli takisto vylúpené začiatkom 10. storočia.

Veľa nálezov bolo objavených aj v podhradí aj keď táto časť bola preskúmaná len sčasti. Okolo odkrytej 6. cirkevnej stavby - dvojapsidovej rotundy s bohatou freskovou výzdobou zo začiatku 9. storočia bolo objavených 190 hrobov s bohatým inventárom. Postupne boli v podhradí odkryté ďalšie 4 kostoly s mnohými hrobmi s chudobnejším inventárom. Na západnej strane hradiska v podhradí bola odkrytá plocha 20 a, kde sa našli zbytky 50-tich zrubových stavieb. Je to pravdepodobne len časť sídliska väčšieho rozsahu.

Z archeologického výskumu je zrejmé, že hradisko medzi Kopčanmi a Mikulčicami bolo obývané Slovenmi už v 6. storočí, v 9. storočí však došlo k jeho najväčšiemu rozmachu, keď tu boli vystavané aj kostoly. Žilo tu približne 2000 ľudí, ktorí patrili k majetnejším vrstvám, pretože sa nezaoberali poľnohospodárstvom a do hrobov ukladali so zomrelými mnohé cenné predmety. K zániku mesta, násilnému zničeniu cirkevných i svetských stavieb a vykradnutiu všetkých hrobiek s cennými predmetmi došlo začiatkom 10. storočia podobne ako na iných miestach a s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vpády barbarských Maďarov na územie Moravy. Hoci sa na niektorých pohrebiskách na hradisku pochovávalo ešte do polovice 10. storočia a na troskách zrútených stavieb bolo obnovené sídlisko menšieho rozsahu, išlo už iba o poslednú fázu existencie hradiska, ktoré sa už nedokázalo zorganizovať do žiadneho územného či hospodárskeho celku.

V okolí hradného mesta pri Kopčanoch sa nachádza niekoľko zaujímavých archeologických lokalít:

Skalica - objavené tu boli staroslovenské mohylníky z 9. storočia, zo sto mohýl bolo preskúmaných 68. Bola tu veľká prevaha kostrových hrobov oproti žiarovým. Nájdených bolo množstvo rôznych predmetov, šperkov a keramiky.

Gbely - objavené tu boli staroslovenské mohyly z 8. storočia s úlomkami keramiky a jednou celou popolnicou.

Josefov - objavených bolo 176 staroslovenských hrobov s rôznym inventárom.

Mutěnice – našli sa tu tri železné predmety, ktoré by mohli byť buď sekerami alebo sekerovitými hrivnami.

Vacenovice - bolo tu objavené malé staroslovenské sídlisko so staroslovenskou keramikou z 8. až začiatku 9. storočia, ktorá je podobná, aká bola nájdená na Valoch pri Kopčanoch.

Kúty - objavené tu bolo staroslovenské žiarové pohrebisko zo 7. storočia, staroslovenské sídlisko s pohrebiskom s hromadným nálezom železných predmetov z prelomu 8. a 9. storočia, ďalšie sídlisko s keramikou a menším pohrebiskom z 9. storočia a zvyšky ešte jedného staroslovenského sídliska z 9. storočia s keramikou.

Moravský Svätý Ján - boli tu nájdené rôzne staroslovenské železné a bronzové predmety uložené v železnom kotly z konca 8. a začiatku 9. storočia. Nález obsahoval aj dva vinohradnícke nože zahnutého, kosákovitého tvaru, čo potvrdzuje, že naši predkovia pestovali vinič. S vinohradníctvom sa Sloveni zoznámili už v dobe neskororímskej v 4. a 5. storočí, keď do podunajských krajov vinič priniesli Rimania. Vinohradnícke nože tohoto tvaru, nájdené v Moravskom Jáne, sa používali na západnom Slovensku ešte koncom 19. storočia a v Maďarsku ešte aj v 20. storočí. Od starých Slovákov sa teda vinohradníctvu priučili aj Maďari, ktorí začali obsadzovať podunajské kraje koncom 9. storočia.

Neďaleko tohto nálezu so železnými a bronzovými predmetmi bolo objavené kostrové pohrebisko z 9. storočia, odkrytých bolo 19 hrobov, nájdené boli rôzne predmety, šperky a keramika. Na inom mieste v katastri obce bolo objavené staroslovenské žiarové pohrebisko s keramikou z prelomu 7. a 8. storočia.

Od začiatku existencie Uhorského kráľovstva v 11. storočí sa zachovalo veľa latinského písomného materiálu, z ktorého je zrejmé, že vinohradníctvo v našich krajoch nezaniklo, ale bolo naďalej veľmi rozšírené a stále viac sa rozširovalo. Vinice v mnohých oblastiach Slovenska boli dokonca väčšie, ako sú dnes. Ak sa napríklad prejdeme po juhovýchodných stráňach Malých Karpát, na mnohých miestach nad súčasnými vinicami nájdeme starobylé, už lesom zarastené zbytky rozsiahlych viníc, od seba oddelených haldami vyzbieraných kameňov. Platí to najmä o pôvodne oveľa rozsiahlejších račianskych, svätojurských a pezinských viniciach.

Staroslovenské vinohradníctvo sa ešte za čias starej Moravy rozšírilo aj do Čiech. Václav Hájek z Libočian zapísal príhodu, podľa ktorej nitrianske knieža Svätopluk poslal českému vojvodovi Bořivojovi pri príležitosti krstín jeho syna Spytihněva sud dobrého vína. A keďže bolo veľmi dobré, Ľudmila, žena Bořivoja prikázala doniesť z Moravy vinič a vysadila ho v okolí rodného hradu Pšov, ktorý sa dnes nazýva Mělník. Táto udalosť sa vraj stala začiatkom českého vinohradníctva.

Obr.

Archeologické nálezy v Pobedime a okolí.

V okolí Pobedimu bolo objavených viacero archeologických nálezísk, ktoré potvrdzujú, že táto oblasť bola v 1. tisícročí našimi predkami husto osídlená (pozri obr.).

Obrázok nálezov v Pobedime a okolí

2 km juhozápadne od obce Pobedim bolo objavené staroslovenské hradisko o rozlohe 8 ha. Ešte pred archeologickým výskumom však poľnohospodárski pracovníci v roku 1959 zrovnali buldozérom obranné valy hradiska so zemou.

V priestoroch hradiska bolo objavených viacero sídliskových, výrobných a hospodárskych objektov. Našlo sa tu veľa sekerovitých hrivien, ktoré boli nájdené jednotlivo, alebo uložené na hromade. Objavených bolo až 350 sekerovitých hrivien v 13 skládkach, ktoré plnili funkciu platidla. Nájdené boli rôzne železné predmety, remeselnícke a poľnohospodárske nástroje, česák na ľan, ovčiarske nožnice, železné súčasti ľahkého pluhu a predmety bežnej spotreby. Ostrohy, pracky, prevliečky, ozdobná súprava na upevnenie meča k opasku patria do skupiny nálezov z prvej polovici 9. storočia. Nájdené ostrohy boli veľmi podobné tým, ktoré sa našli na hradiskách pri Kopčanoch a na Pohansku. Na hradisku bolo odkrytých 99 kostrových hrobov z druhej polovici 9., až prvej polovici 10. storočia.

V okolí hradiska bolo doposiaľ objavených 6 staroslovenských osád s nálezmi prevažne z prvej polovice 9. storočia a jedno pohrebisko z tohto obdobia, na ktorom bolo odkrytých do 200 hrobov. Osady teda existovali v rovnakom čase ako hradisko a približne tiež v rovnakom čase zanikli. V osadách boli nájdené tri skládky sekerovitých hrivien, množstvo rôznych predmetov, veľa sídliskových a remeselníckych objektov, množstvo studní, ktoré zásobovali osady vodou. V okolí hradiska sa ďalej nachádza 12 lokalít s archeologickými nálezmi menšieho rozsahu z obdobia od 5. do 10. storočia. Nájdené boli najmä predmety spotrebného charakteru, sekerovité hrivny a keramika.

Severovýchodne od hradiska bola objavená osada so zvyškami niekoľkých výrobných objektov, v ktorých sa našlo veľa železnej trosky. V jednom objekte boli odkryté zvyšky povrchovej šachtovej pece na tavenie železa. Predpokladá sa, že sa tu nachádzalo malé hutnícke centrum, ktoré zásobovalo oblasť Pobedima železným polotovarom, najmä železnými sekerovitými hrivnami, ktorých sa našlo v oblasti Pobedima veľké množstvo.

Ďalšou osadou, ktorá bola pri Pobedime objavená, je kováčska osada, v ktorej sa našli základy väčšieho počtu výrobných objektov s hotovými výrobkami, najmä nožov. Našlo sa tu aj výrobné náradie, osličky a rotačné brúsky.

Vidíme teda, že hustota osídlenia tohoto kraja v období starej Moravy bola veľká, navyše, v susedstve Pobedima sa nachádzajú ďalšie významné archeologické lokality (pozri obr.):

Bašovce - 2,5 km na juh od hradiska pri Pobedime bola objavená ďalšia staroslovenská osada zameraná na remeselnícku výrobu. Našli sa tu rôzne predmety, skládka sekerovitých hrivien a keramika, všetko z obdobia prvej polovice 9. storočia. V jednom sídelnom objekte sa našla krásna zachovaná ostroha, veľmi podobná ostrohám, ktoré boli nájdené na hradisku pri Kopčanoch.

Osada pri Bašovciach spolu so šiestimi ostatnými osadami objavenými v okolí hradiska Pobedim tvorila ekonomické zázemie tohoto hradiska. Ináč povedané, Sloveni žijúci v týchto osadách vyrábali výrobky a potraviny pre obyvateľov, ktorí na hradisku sídlili. Nič bližšie o tom však zatiaľ nevieme, pretože pre zničujúce zásahy neskoršej ľudskej činnosti boli mnohé zaujímavé lokality hradiska i podhradia zničené. Avšak celá oblasť by si zaslúžila ucelený archeologický výskum, pretože bola doposiaľ odkrytá iba malá časť archeologicky významného územia.

Očkov - neďaleko Pobedimu smerom na západ bolo nájdené pohrebisko z druhej polovici 4. storočia. Nálezy z tohoto pohrebiska sa odlišujú od germánskych nálezov z rovnakého obdobia nájdených na iných lokalitách v dnešnom Rakúsku, na Morave či Slovensku, ale odlišujú sa aj od typických staroslovenských nálezov nájdených neskôr od 5. storočia na mnohých iných miestach na Slovensku. Rozbor keramiky nájdenej na tomto pohrebisku potvrdil však jej staroslovenský pôvod v čerňachovskej kultúre západnej Ukrajiny. Znamená to teda, že to boli zase len starí Sloveni, ktorí sem na toto starobylé miesto na Považí prišli od východu už najneskôr v 4. storočí.

Hrádok - pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade sa našli rôzne predmety a črepy z 9. storočia. Vo výskume sa ďalej nepokračovalo.

Pri výstavbe novej ohrady miestneho národného výboru v hĺbke asi 1 m bolo nájdených 247 sekerovitých hrivien rôznej veľkosti z obdobia starej Moravy z 9. storočia. Uložené boli v jame, v ktorej boli poskladané v hromadách po 20 kusov. Je to ďalší veľký nález sekerovitých hrivien na území starej Moravy. Veľké množstvo sekerovitých hrivien bolo nájdených na hradisku Pobedim (do 400 kusov), ktoré je od Hrádku vzdialené približne iba 10 km. Niektorí historici takéto lokality s nálezmi veľkého množstva sekerovitých hrivien stotožňujú s miestami najväčších centier starej Moravy.

Tieto nálezy však nevyprovokovali archeológov k ďalšiemu archeologickému výskumu v obci, napriek tomu, že lokalita sa nachádza na mieste bývalého stredovekého hradiska. Je pritom jasné, že tak veľký nález hrivien, ktoré sa používali na starej Morave aj ako platidlo, musí znamenať, že v okolí nálezu sa nachádzala staroslovenská osada či samotné hradné mesto, čo nakoniec prezradili aj nájdené predmety v sídliskovej vrstve vo farskej záhrade. Ďalšie pamiatky ostali teda v zemi, alebo sú postupne likvidované každou ďalšou stavebnou činnosťou v obci.

Potvorice - pri stavbe domu bolo nájdených 11 staroslovenských popolníc, uložených v rade s obsahom nedohorených kostičiek z konca 5. až začiatku 6. storočia. Sú ďalším dôkazom, že naši predkovia osídlili naše územie už najneskôr v 5. storočí.

Veľké Kostoľany - v katastri obce sa našli mnohé staroslovenské nálezy na rôznych miestach, čo dokazuje značnú koncentráciu staroslovenského osídlenia z obdobia od 5. do 9. storočia na tomto mieste.

Žlkovce – v lokalite „Na humnách“ boli objavené staroslovenské hroby z obdobia starej Moravy. V jednom hrobe sa našla nádoba zdobená hustými vodorovnými ryhami, železný nôž a tri sekerovité hrivny.

Bojničky - keď tu v roku 1967 buldozér zničil osem hrobov, uskutočnil sa záchranný výskum pohrebiska, pri ktorom sa odkrylo ďalších 23 hrobov s rôznymi predmetmi z obdobia starej Moravy. Preskúmaná bola iba časť pohrebiska, ostatné hroby a nálezy ostali pod zemou.

Smolenice – bolo tu odkryté staroslovenské pohrebisko z prelomu 9. až 10. storočia. V hroboch sa našla staroslovenská keramika, ostrohy, železné kovania z vedierok, nože a iné železné predmety, sekery - bradatice, časť striebornej náušnice s hrozienkovým príveskom, strieborné gombíky, bronzové prstene, sklenené perly. Priestor bol preskúmaný celý, základy kostola neboli objavené. Na pohrebisku sa pochovávalo do 11. storočia.

Obr.

Ducové.

Asi 8 km na východ od hradiska Pobedim (pozri obr. ) sa nachádza pri obci Ducové skalný výbežok Považského Inovca s názvom Kostolec. Pri ťažbe kameňa v roku 1964 bola narušená časť valu s priekopou, preto sa začal na tejto lokalite s archeologickým výskumom. Na vrchole skalného výbežku bolo objavených viacero významných archeologických nálezov, ktoré pozdvihli hradisko na úroveň dôležitých centier starej Moravy.

Archeológom sa tu podarilo odkryť veľmožský dvorec lichobežníkového tvaru o rozlohe 0,5 ha z obdobia rozkvetu starej Moravy, teda od polovice 9. do polovice 10. storočia. Vo východnej časti dvorca boli objavené zvyšky troch stavieb, z ktorých tá najväčšia mala rozmery približne 14 x 5 m a bola rozdelená na tri časti, tvorené jednotlivými miestnosťami. Išlo najskôr o sídlo, palác nejakého veľmoža či kniežaťa. V miestnostiach sa našli zvyšky štvorcového ohniska a kozuba. Druhá nájdená stavba bola menšia, približne mala 4 x 4 m a bola rozdelená ešte na dve časti. Obidve stavby boli postavené rovnakou technikou v rovnakej dobe a pravdepodobne so sebou nejako súviseli. V priestore oboch stavieb sa našli úlomky staroslovenskej keramiky z 9. až 10. storočia zdobené hustými zväzkami vlnoviek. Našli sa aj rôzne železné predmety: skoby, klince, pánty z truhlíc.

Tretia stavba bola značne poškodená neskorším pochovávaním, preto sa nedali určiť jej rozmery, ale podobne ako predošlé dve stavby, aj táto mala liatu maltovú podlahu a mohla funkčne priamo súvisieť s predošlými dvomi.

V južnej časti dvorca bol objavený ďalší cenný archeologický nález, ktorý zaraďuje hradisko Ducové k vyspelým kultúrnym centrám starej Moravy: odkryli sa tu základy kostola - rotundy s kruhovou loďou a podkovovitou apsidou. Dĺžka kostola je 12 m, priemer lode je 7,3 m. Zachovalo sa aj nadzemné murivo s pôvodnou omietkou, na ktorej sú zvyšky fresiek - výzdoby kostola. V okolí kostola bolo odkrytých vyše 20 hrobov z polovice 9. až do polovice 10. storočia. Kostry ležali v rakvách, ktoré boli v niektorých prípadoch spevnené železnými kovaniami. V hroboch boli nájdené mnohé zlaté, strieborné pozlátené a strieborné náušnice pochádzajúce zo staroslovenských dielní, strieborné gombíky, časti výzbroje a jazdeckej výstroje a rôzne iné železné a spotrebné predmety.

Veľmožský dvorec mal správnu i vojenskú funkciu. Keďže sa tu nachádzal aj kostol, pri ktorom sa pochovávalo, toto hradisko nebolo iba prechodným vojenským miestom, ale stálym sídlom nejakej veľmožskej rodiny. Výrobné dielne na hradisku sa nenašli, ale v jeho okolí sa našli stopy železiarskej výroby a pálenia vápna.

Veľmožský dvorec bol v polovici 10. storočia spustošený požiarom, ale na celej jeho ploche sa ďalej pochovávalo okolo spomenutého staroslovenského kostola - rotundy, ktorý sa v priebehu 11.- 12. storočia rozpadol. Z obdobia od 10. do 14. storočia tu bolo odkrytých vyše 1500 hrobov s množstvom rôznych cennejších i menej cenných predmetov. Dôležité je, že sa tu našlo aj veľa mincí, tie najstaršie sú z obdobia vlády českého kniežaťa Boleslava II. (967-999) a uhorského kráľa Štefana I. (997-1038). To potvrdzuje, že stredné Považie bolo po rozpade starej Moravy pod vplyvom českého kniežatstva a neskôr pod vplyvom uhorského kráľovstva.

Prečo naši predkovia na veľmožskom dvorci ďalej pochovávali svojich zomrelých príbuzných? Kto sa pôjde pozrieť na toto nálezisko, zistí, že pri pohrebnom sprievode bolo treba vynaložiť nemalé fyzické úsilie, ak sa pozostalí chceli dostať hore, na kopec. Cesta na svah je strmá, treba prekonať desiatky metrov nadmorskej výšky, ale zato zhora je nádherný výhľad do okolia a na Považie. Starí ľudia sem hádam ani nevládali vyjsť. Vysvetlenie je jediné: Toto miesto sa pre obyvateľov okolitých osád stalo posvätné, práve preto, že za čias starej Moravy i po zániku tu stál kostol, v ktorom a pri ktorom sa konali bohoslužby. Kniežací dvorec zanikol, nezanikla však pamäť starých Slovákov, ktorí si po mnohé generácie až do 14. storočia pamätali, že tu bolo za čias starej Moravy správne, vojenské i cirkevné centrum. Preto tu chceli byť pochovaní aj neskorší potomkovia.

Archeologické pamiatky nájdené na Slovácku.

Obr.

Staré Mesto - Velehrad

Obrázok Starého mesta - Velehradu

Staré Mesto sa takto nazýva od najstarších čias až dodnes. Vo Fuldských letopisoch nájdeme poznámku z roku 871, že: „svätopluk odišiel do rastislavovho starého mesta...“, keď sa chystal oklamať Karolmana a zničiť jeho vojsko. Niektorí historici pochybujú, že ide priamo o názov mesta a tvrdia, že je to všeobecné označenie nejakého starého mesta na Morave. V originálnych latinských textoch tohoto obdobia sú začiatočné písmená názvov miest, krajín, riek ale i osobných mien malé, preto priamo tento záznam naozaj nehovorí s úplnou istotou, či ide o vlastný názov mesta alebo len o vyjadrenie faktu, že Rastislavovo sídlo bolo staré. Ale aj niektoré iné listiny v neskorších storočiach označujú túto lokalitu (teda dnešné Staré Mesto) ako „staré mesto“ a tento názov pretrval až dodnes. Na území tohoto mesta boli objavené rozsiahle archeologické nálezy z čias starej Moravy, takže nie je dôvod spochybňovať používanie názvu „Staré Mesto“ už v najstarších dobách. Ale zachoval sa nám ešte jeden názov pre túto oblasť: „Velehrad“. Hoci prvý písomný záznam tohoto názvu pochádza až z roku 1131 doslova ako „Veligrad“, je jasné, že tento názov musí byť oveľa starší, už z obdobia starej Moravy z 9. storočia. Keď český kráľ Přemysl Otakar II. zakladal v roku 1257 dnešné Uherské Hradište, ktoré sa nachádza na druhom brehu rieky Moravy oproti Starému Mestu, toto novozaložené mesto dostalo názov „Nové mesto“ alebo tiež „Nový Velehrad“, aby sa tak odlíšilo od susedného Starého mesta či "starého" Velehradu. Ale názvom Velehrad sa začínala označovať v 13. storočí aj neďaleká obec nachádzajúca sa na severozápad od Uherského Hradišťa, pretože tu bol v 13. storočí na velehradských pozemkoch založený cisterciánsky kláštor. V 13. storočí sme tu teda mali už tri miesta blízko seba s názvom „Velehrad“: Staré Mesto sa nazývalo Velehrad, vedľajšie Nové Mesto sa nazývalo Nový Velehrad a neďaleká obec, ktorá vznikla okolo kláštora sa tiež začala nazývať Velehradom. Neskôr sa však názov „Staré Mesto“ ustálil a názov Velehrad zanikol, vedľajšie novozaložené mesto s názvami „Nové Mesto“ alebo „Nový Velehrad“ sa začalo nazývať ináč: „Hradište“ (a ešte neskôr sa začalo volať Uherské Hradište) a názvy „Nové Mesto“ a „Nový Velehrad“ zanikli. Dodnes sa však zachoval názov Velehrad pre neďalekú spomínanú obec s kláštorom. Pôvodným názvom Velehrad sa teda pravdepodobne nazývala celá táto oblasť, ktorá je dnes centrom Slovácka (pozri obr.). Tu pravdepodobne sídlili naši moravskí vládcovia a vysokí cirkevní hodnostári. Z rôznych historických dokumentov od 14. storočia máme totiž zachované údaje, že Metod bol „arcibiskupom velehradským“ a že Velehrad bol hlavným mestom Moravského kráľovstva.

Archeológia potvrdila, že táto oblasť je veľmi starobylá a že tu naši predkovia žili na vysokej kultúrnej úrovni. Posledných 150 rokov sa na mnohých miestach Starého Mesta nachádzali kostrové hroby, v ktorých bolo veľa zlatých, strieborných a bronzových šperkov, železné zbrane, meče, sekery, kópie, nože a typická staroslovenská keramika z pálenej hliny. Na území Starého Mesta boli doteraz vykopané tri skládky sekerovitých hrivien s 23 kusmi a vyše 40 sekerovitých hrivien ako jednotlivé nálezy. Väčšinou tieto nálezy pochádzali z 2. polovice 9. a 1. polovice 10. storočia. Ale najmä od 50-tych rokov 20. storočia sa začalo s intenzívnejším archeologickým výskumom, ktorý priniesol nové informácie o tejto oblasti. Bolo tu odkrytých veľa príbytkov a výrobných objektov poľnohospodárskeho a remeselníckeho charakteru. Odkrytých bolo približne 10 000 hrobov na viacerých pohrebiskách! Objavené boli základy dvoch moravských kresťanských kostolov s pohrebiskami, všetko z obdobia starej Moravy. V okolí prvého kostola sa našlo okolo 2000 hrobov s 5000 predmetmi, v okolí druhého 56 hrobov s bohatými nálezmi zlatých a strieborných šperkov. Na tomto pohrebisku okolo druhého kostola teda pochovávali ľudí z vyšších spoločenských vrstiev. Prvý kostolík pochádzal ešte spred cyrilometodského obdobia, druhý bol postavený až po príchode Cyrila a Metoda na starú Moravu. V hroboch okolo prvého kostola sa našlo 104 nádob zhotovených na hrnčiarskom kruhu s vodorovnými ryhami alebo vlnkami v hornej časti nádoby, rôzne kovové náradia a zbrane, bronzové, strieborné, pozlátené a zlaté gombíky, honosné šperky, v ženských hroboch viac ako 100 kusov zlatých, strieborných a bronzových náušníc rôznych tvarov, zlaté a strieborné prstene, náhrdelníky s pestrofarebnými korálkami zo skla a bronzu so zlatými, striebornými a bronzovými príveskami.

Pod dlažbou dnešného kostola sv. Michala, ktorý stojí na dnešnom staromestskom cintoríne boli objavené základy moravskej rotundy z 9. storočia, ktorá bola určite zasvätená tomu istému svätcovi. Dnešný kostol sv. Michala stojí sčasti na základoch tejto rotundy, určite sa na jeho výstavbu použil aj zrútený stavebný materiál pôvodnej rotundy. Ojedinelé hroby, ktoré sa tu dali ešte nájsť, pochádzajú z 11.-12. storočia, čo znamená, že táto lokalita nezanikla, ale bola osídlená nepretržite až dodnes.

Kostoly z obdobia starej Moravy stáli pravdepodobne ešte na ďalších dvoch miestach. Keď v roku 1936 hĺbili závlahový kanál pri ceste zo Starého Mesta do Uherského Hradišťa, narazili tu na mnohé príbytky a na akési pieskovcové, ručne opracované kamene. Viac sa tomuto nálezu nevenovala pozornosť, ale mohlo ísť o kostol sv. Klimenta, ktorý je spomínaný v historickom materiály, že kdesi v týchto miestach stál. Druhý kostol sv. Víta na lokalite „Na kostelíku“ zanikol v 18. storočí a neostalo z neho takmer nič. Jeho pôvod mohol siahať až do obdobia starej Moravy aj keď sa to doposiaľ nepotvrdilo.

Osídlená plocha Starého mesta - Velehradu v období starej Moravy bola obrovská. Do konca 9. storočia bolo toto mesto zo severozápadnej strany ohradené silným obranným valom s vodnou priekopou. Tento obranný val bol nakoniec 2 km dlhý a uzatváral sídelnú plochu až 250 ha veľkú (t.j. 2,5 km²). Polovicu úseku obranného valu tvoril vyvýšený 7,5 m široký násyp, do ktorého boli osadené dva rady tesne k sebe narazených mohutných kmeňov stromov. Kmene stromov boli hrubé do 40 cm a osadené 1 m do zeme. Priestor medzi oboma radmi kmeňov bol vyplnený hlinou a štrkom. Pred valom z vonkajšej strany bola navyše vybudovaná vodná priekopa takmer 5 metrov široká a 2,3 m hlboká. Celá južná strana Velehradu bola chránená riekou Moravou a okolitým bažinatým terénom (pozri obr.).

Staré mesto - Velehrad bol rozvinutým stredovekým mestom. Najmä remeselnícka výroba bola na vysokej úrovni. Nachádzali sa tu dielne na spracovanie parohov a kostí, dielne na výrobu šperkov, kamenárske, kováčske, kovozlievačské a keramické dielne, v ktorých sa vyrábala aj jemná žltá keramika antického tvaru. Boli tu objavené zvyšky železiarskych a taviacich pecí s vyhňami a základy veterného mlynu na mletie obilia. V mnohých taviacich peciach sa netavila surová ruda ale už hotový kov a bolo dokázané, že z týchto pecí pochádzajú aj šperky a ozdobné gombíky nájdené v hroboch. Kvalitne opracované zlaté šperky boli vyrobené vo velehradských špecializovaných dielňach keďže sa tu našli kvapky taveného zlata. Vyrábali sa aj mnohé železné predmety domácej spotreby a tavil sa tu a zlieval tiež cín s meďou, čím vznikol biely bronz, z ktorého sa vyrábali rôzne úžitkové a ozdobné predmety.

Rozvinuté bolo aj poľnohospodárstvo, čo dosvedčuje veľa nálezov obilných jám a sýpok a rôzneho poľnohospodárskeho náradia. Polovica nájdených zvieracích kostí pochádzalo z chovu domácich svíň, ďalej sa chovali ovce, hovädzí dobytok, kozy a hydina, najmä husi. Bežný bol rybolov. Iba 8% zvieracích kostí pochádzalo z lovu divokých zvierat, vidíme teda, že rastlinnú i živočíšnu obživu si naši predkovia zabezpečovali cieľavedome, pestovaním kultúrnych plodín alebo chovom domácich úžitkových zvierat. O ďalších archeologických nálezoch v Starom Meste aj s ich vyobrazením nájdete podrobnejšie v článku Viléma Hrubého „Antiqua civitas - Veligrad“ nachádzajúci sa v knihe „Ochrana pamiatok 8“, ktorú vydal Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v roku 1972.

Predpokladá sa, že toto sídelné centrum tu existovalo už najneskôr od 7. storočia ale najmä v 9. storočí bolo Staré Mesto - Velehrad veľkým výrobným, obchodným a kultúrnym centrom starej Moravy.

Sady v Uherskom Hradišti a centrum Uherského Hradišťa - v Sadoch pri Uherskom Hradišti (dnes je to už súčasť Uherského Hradišťa) 4 km na juhovýchod od Starého Mesta boli nájdené základy väčšieho stavebne zložitého kostola z 9. storočia (23 m dlhého a 16 m širokého) s kruhovým baptistériom na boku s priemerom 3,3 m. Kostol bol pravdepodobne biskupský. Jednotlivé stavebné časti kostola boli zladené do komplikovaného celku, na ktorom sa použili drahé stavebné materiály. Našli sa zvyšky strešnej krytiny antického pôvodu, úlomky mramoru a porfyritu, zvyšky omietok so stopami fresiek, sklenené zdobené tabuľky z okien. Pri južnej strane kostola bola objavená ulička so zvyškami stavieb. Bolo tu objavených dohromady 12 objektov so studňou a hrnčiarskou pecou, na jej rošte ešte ležali rozpadnuté nádoby antického tvaru. Našiel sa tu aj olovený krížik, z jednej strany je znázornená postava ukrižovaného, z druhej strany sú nejaké nápisy. Usudzuje sa, že základy týchto objektov by mohli byť aj zvyškami kláštora, ktorý tu bol postavený hneď pri kostole.

V okolí kostola bolo preskúmaných 87 hrobov, z ktorých 4 boli hrobky s drevenou alebo murovanou konštrukciou a jeden hrob predstavoval hrobnú kaplnku, kde odpočívala významná osoba. Je možné, že tu bol dokonca pochovaný Metod. Všetky hrobky aj hrobná kaplnka boli vykradnuté pravdepodobne už pri zničení kostola začiatkom 10. storočia, keď vyhorel. Museli mať bohatý a cenný inventár, z ktorého by sa dali identifikovať pochované osoby. V hroboch boli nájdené cenné predmety, šperky, zlaté náušnice a gombíky, ktoré mali rovnaký charakter ako šperky nájdené v hroboch na pohrebiskách na území Starého Mesta.

V centre Uherského Hradišťa na námestí boli nájdené zbytky ďalšieho kostola, v jeho okolí bolo odhalených 5 hrobov z konca 9. storočia a pod dlažbou sa našla rôzna keramika, zbrane a poľnohospodárske náradie. Podobu kostola nepoznáme, nedala sa zrekonštruovať. Znamená to, že aj na mieste dnešného Uherského Hradišťa bola osada či mesto, nevieme však odhadnúť ako bola veľká.

Je nesporné, že tak veľa cenných predmetov, ktoré boli v hroboch nájdené a objavenie základov tak veľkého a honosného kostola v Sadoch muselo pre danú oblasť niečo znamenať. Kostoly sa stavali pre ľudí a honosné kostoly sa stavali tam, kde sa nachádzali vysokí cirkevní hodnostári, vládnuca vrstva a veľké sídla naplnené väčším počtom obyvateľstva.

Modrá - 4 km na severozápad od Starého Mesta pri dnešnej obci Velehrad sa nachádza obec Modrá (pozri obr.). Boli tu objavené základy jednoduchého kostola sv. Jána s 37 hrobmi z obdobia starej Moravy. Podľa nálezov v hroboch i podľa architektúry kostola vyplýva, že kostol bol postavený už v prvej polovici 9. storočia, teda ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na Moravu. Malý počet kresťanských hrobov, ktoré sa v okolí kostola našli vysvetľujú niektorí historici tak, že sa tu pochovávali príslušníci vyššej vrstvy, ale 22 hrobov bolo bez milodarov a v ostatných boli nálezy skromného charakteru. Našli sa v nich železné kovania z rakiev, nože, zopár bronzových a strieborných šperkov a gombíkov, ostrohy. Kostol bol v 13. storočí prestavaný a v 17. storočí zanikol. Názov kostola sa prvýkrát písomne spomína v 13. storočí. Kostol nemohol existovať osamotene a skutočne 200 m od neho bolo objavené staroslovenské sídlisko z 9. – 12. storočia, ktoré však nie je doteraz podrobne preskúmané. Neďaleko pri stavbe obytného domu boli ešte náhodne objavené 3 kostrové hroby s milodarmi z obdobia starej Moravy, predpokladá sa, že sú časťou veľkého pohrebiska, ďalší výskum sa tu však neuskutočnil.

Tupesy - asi 4 km na západ od Starého Mesta sa nachádza obec Tupesy. Medzi dvomi malými údoliami na severozápade obce sa nachádza ostroh s vinicami. V roku 1943 tu vtedajšia majiteľka vinice dala vykopať základy pre sklep. Pri kopaní bol rozrušený staroslovenský hrob z druhej polovice 9. storočia. Majitelia vinice o nález nejavili záujem, nájdené kosti povyhadzovali, zo zeme vyzbierali, čo uvideli na povrchu a skonštatovali, že sa jedná o zvyšky koňa. Predmety nakoniec získal jeden učiteľ z Uherského Hradišťa, vďaka ktorému sa zachovali. Zachránené boli viaceré železné predmety, oštep, sekera, ostroha, rukoväť vedierka a iné, rozbitá staroslovenská hlinená nádoba. Predmety boli zhodné s predmetmi nájdenými v archeologických lokalitách v neďalekom Starom Meste. Na nálezisko sa zabudlo, nikto neprišiel preskúmať uvedenú lokalitu, aj keď je jasné, že tu hrob určite nebol osamotený.

Osvětimany - nachádza sa tu hradisko so základmi kostolíka sv. Klimenta s kláštorom. Najviac nálezov z 9. storočia bolo nájdených okolo kostolíka, ktorého východná časť patrí do 9. storočia. Kláštor s kostolíkom boli zničené v časoch husitského hnutia. Osvětimany sú od Starého Mesta - Velehradu vzdialené približne 15 km na západ, predpokladá sa, že toto miesto má niečo spoločné s misiou Cyrila a Metoda na starej Morave, pretože sv. Klimentovi vysväcovali kostoly a kláštory často práve Cyril s Metodom.

Želechovice - nachádzajú sa na hornej Morave pri Uničove. Na svahu nad riečkou Oskava bolo odkrytých 24 hutníckych pecí z obdobia starej Moravy. Je to doposiaľ najväčšie nálezisko hutníckeho centra, objavené na území starej Moravy.

Moravičany - nachádzajú sa pri rieke Morave neďaleko Uničova. Zachovala sa rodinná kronika Františka Penka žijúceho v Moravičanoch, podľa ktorej pán Penk na svojom pozemku pri likvidovaní starej stodoly rozrušil v roku 1888 niekoľko staroslovenských hrobov z 9. storočia. Medzi nimi bol hrob s kostrou ženy so zlatými náušnicami a hrob muža so zbraňami. Nálezy sa nezachovali ale v r.1959 bol archeológmi uskutočnený malý výskum v Penkovej záhrade a objavený bol ďalší hrob s kostrou, pri ktorej bol bronzový prsteň, bronzová náušnica a dve sklenené korálky. V priestore obce boli nájdené veľké plochy kultúrnych vrstiev, ktoré sa ťahajú v dĺžke až 1 km. Na povrch vychádza veľa črepov, kusov železnej rudy a odpadového materiálu pri výrobe železa. Pri výstavbe vodovodu na nádvorí farskej budovy boli rozrušené silné kultúrne vrstvy z ktorých povypadali črepy z keramiky z obdobia starej Moravy a z neskoršieho obdobia. Taktiež na cintoríne pri výkope novodobých hrobových jám narazili kopáči už veľakrát na kultúrne vrstvy s obsahom črepín z rovnakého obdobia.

To všetko naznačuje, že na území terajších Moravičian sa v období starej Moravy a neskôr rozprestierala väčšia osada, ktorá možno súvisela s neďalekými Želechovicami, kde sa nachádzalo veľké hutnícke centrum. Doposiaľ nebol uskutočnený solídny archeologický výskum tejto oblasti.

Obr.

Hradisko Pohansko pri Břeclavi.

Hradisko sa nachádza pri moravsko - rakúskej štátnej hranici na ľavom brehu rieky Dyje asi 4 km smerom na juh od Břeclavy. Má rozlohu 27 ha a spolu s niekoľkými podhradiami zaberá plochu až 100 ha. Navyše v okolí Pohanska bolo objavených niekoľko samostatných osád z rovnakého obdobia. Niekedy v 11. storočí bolo hradisko celkom opustené a zabudnuté. Názov „Pohansko“ získalo až neskôr, keď tu ľudia nachádzali rôzne predmety, o ktorých si mysleli, že ich tu zanechal nejaký dávny pohanský ľud.

Obranné valy hradiska boli 2 km dlhé a až 25 m široké, museli byť teda veľmi vysoké. Opevnený areál hradiska navyše chránila zo všetkých strán rieka Dyje a jej ramená. Na hradisku boli odkryté základy väčšieho kostola zdobeného farebnými freskami. Kostol bol trojloďový 18,6 m dlhý, 7,2 m široký. Okolo kostola bol objavený veľký cintorín, odkrytých bolo približne 400 hrobov s 800 predmetmi. Našli sa tu štyri hroby veľmožov s mečmi a hroby obsahovali množstvo zlatých a strieborných šperkov a gombíkov podobného charakteru aké sa našli v hroboch na hradisku medzi Kopčanmi a Mikulčicami a v Starom Meste. Nálezy a hroby pochádzajú väčšinou z druhej polovice 9. storočia. Žiadny hrob nesiaha pod základy kostola, teda najprv tu bol postavený kostol, až potom sa tu pochovávalo. Kostol zanikol niekedy v 11. až 12. storočí. Pri kostole bol odhalený veľmožský dvorec, sídlo veľmoža.

Doposiaľ bola odkrytá asi iba 1/100 plochy hradiska a asi iba 1/500 celého osídleného priestoru. V zemi teda ostalo zrejme ešte veľa archeologických nálezov.

Obr.

Hradisko Staré Zámky, Brno- Líšeň

Hradisko Staré Zámky v Brne zaberá 11 ha priestoru. Našli sa tu doposiaľ chudobnejšie archeologické nálezy, čo je čiastočne dôsledkom aj toho, že toto hradisko bolo počas tisíc rokov neustále zmývané dažďovou vodou a počas posledných sto rokov sa tu oralo, čo spôsobilo až vyše metrový pokles pôvodnej výšky hradiska. Našli sa tu zvyšky základov akejsi väčšej stavby, pravdepodobne veľmožského dvorca, ktorý bol opevnený. Našli sa tu základy rôznych príbytkov, strážnej veže a široká štrková cesta, ktorá viedla celým hradiskom. Začiatkom 10. storočia bolo toto hradisko napadnuté nepriateľmi, hradby i objekty boli podpálené a v okolí strážnej veže, ktorá tiež zhorela sa našlo veľa železných šípok a hrot kópie ako pozostatok boja pri bránení veľmožského dvorca. Pravdepodobne išlo o obdobie zániku starej Moravy, keď ju napádali Nemci a Maďari. Na hradisku sa nenašli základy žiadnych cirkevných stavieb ani sa nezachovalo pohrebisko. Nálezy keramiky a predmetov osobnej potreby sú slabé, vykopalo sa tu niekoľko menších sekerovitých hrivien a jedna skládka s 13 väčšími sekerovitými hrivnami. Z nálezov, ktoré sa tu našli je zrejmé, že hradisko bolo osídlené Slovenmi už od 7. storočia. Z chabých archeologických nálezov sa však zatiaľ nedá povedať, k akému účelu hradisko slúžilo. Vzhľadom k tomu, že okolie hradiska má veľmi zlé podmienky pre poľnohospodárstvo, predpokladáme, že obyvatelia sa nezaoberali poľnohospodárstvom.

Obr.

Oblasť Dyje a Svratky.

Břeclav – miestna časť Poštorná, východne od Poštornej sa nachádza pieskový presyp, dlhý asi 500 m, nachádzajúci sa medzi Štoglovým jazerom a starým ramenom Dyje. Na tomto mieste bolo objavené staroslovenské sídlisko, pristúpilo sa však len k nepatrnému výskumu, pri ktorom sa odhalilo niekoľko sídelných jám. V nich sa našli bridlicové brúsky, prasleny, železná pracka a úlomky staroslovenskej hlinenej keramiky z 8. storočia.

Bulhary - severozápadne od Břeclavi, nájdené staroslovenské pohrebisko z druhej polovici 9. až 10. storočia. Našli sa tu aj staroslovenské mohyly s keramikou z 8.- 9. storočia.

Rajhrad - objavené tu bolo staroslovenské osídlenie s pohrebiskom z 9. storočia. Odkrytých bolo do 200 hrobov, v ktorých sa našli rôzne predmety, strieborné a pozlátené šperky. Nálezy sa svojim charakterom podobajú na ostatné nálezy nájdené v iných staroslovenských lokalitách.

Pohansko pri Nejdeku - nájdené predmety z 9. storočia, 4 sekerovité hrivny, nožík, kosák a oštep. V severozápadnej časti hradiska bol nájdený veľký sklad železných predmetov a poľnohospodárskeho náradia: 6 sekier, 4 radlice, vrták, zlomok kosáka a dláta, ostrohy, krojidlo ?, nôž, časti kovania z vedra a 21 kusov sekerovitých hrivien a 5 zlomkov z nich. Niektoré hrivny mali prerazené veľmi malé otvory, cez ktoré sa dal prestrčiť iba špagát.

Dolné Věstonice - objavené tu bolo veľké pohrebisko, na ktorom sa odkrylo 2000 hrobov z 9. a 1. polovici 10. storočia. Tvary šperkov sa podobajú nálezom z východného predalpia, túto oblasť pravdepodobne osídlili južní Sloveni. Neďaleko Dolných Věstoníc sa nachádza hradisko Petrova Louka u Strachotína. Medzi týmto hradiskom a pohrebiskom v Dolných Věstoniciach bolo objavené rozsiahle staroslovenské sídlisko. Pohrebisko v Dolných Věstoniciach teda najskôr súvisí s týmto sídliskom a hradiskom.

Miroslav - v roku 2004 tu robili v obci výkopové práce na ceste, bolo nájdených veľa pamiatok z obdobia 9. storočia, najmä však krásny, honosný staroslovenský kostený hrebeň, ktorý musel patriť majetnejším ľuďom. Boli objavené aj nejaké základy murovaných objektov, výskum iba započal.

Staroslovenské archeologické náleziská na východnom Slovensku.

Archeologický výskum na východnom Slovensku mal doposiaľ taktiež prevažne iba záchranný charakter. Pod zemou na východnom Slovensku pravdepodobne ostalo ešte veľa pamiatok z najstaršieho obdobia života našich predkov ak predpokladáme, že neboli zatiaľ zničené novodobou stavebnou činnosťou.

Nálezy nájdené na území východného Slovenska sú menšieho rozsahu a pozostávajú z prevažnej miery zo staroslovenskej keramiky, neboli tu nájdené žiadne sekerovité hrivny, ani kamenné základy cirkevných či svetských objektov. Neboli nájdené kresťanské pohrebiská z obdobia starej Moravy, nájdené boli zatiaľ iba mohylníky na ktorých sa pochovávalo pohanským spôsobom ešte v 11. storočí. Doposiaľ na východnom Slovensku archeológia nepotvrdila existenciu jediného staroslovenského centra, či aspoň menšieho hradného mesta. Z doterajších nálezov možno povedať, že na východnom Slovensku sa nachádzali skôr malé rodové usadlosti, ktoré neboli organizované do väčších celkov. Taktiež sa zdá, že sem veľmi neprenikalo kresťanstvo počas obdobia starej Moravy. Mnohé nájdené nálezy na východnom Slovensku a v severnom Maďarsku od 6. do 10. storočia, najmä keramika a typy obydlí sa zhodujú z nálezmi nájdenými v centrálnej časti starej Moravy, znamená to, že vo všeobecnosti nebolo rozdielu medzi tu žijúcimi Slovenmi so Slovenmi žijúcimi v centrálnej oblasti starej Moravy. Minimálne severné časti dnešného Maďarska a južné oblasti dnešného Slovenska v širokom okruhu riek Dunaja, Ipľu, Bodvy, Hornádu, Bodrogu a Tisy, v okolí Bukových hôr, Mátry a Čerhátu boli v 9. storočí už pevne osídlené Slovenmi, ktorí sa svojou materiálnou kultúrou nelíšili od Slovenov žijúcich na západe. V 9. storočí bolo totiž územie celého dnešného Maďarska naplnené Slovenmi, ktorí sa sem začali húfne sťahovať zo všetkých strán po zániku Avarskej ríše koncom 8. storočia. Spomenuté územia a teda i územie východného Slovenska sa však stalo priamo súčasťou Moravy až za vlády Svätopluka, niekedy po roku 874.

Krivošťany, Oreské, Vinné, Lúčky (polohy Hangačka, Semerka, Čarne poľo), Závadka, Vojnatina (polohy Orechovský potok, Chachaláková vinica, Medzi jarky, Kriváky), Porúbka (okr. Michalovce) – boli tu nájdené mnohé úlomky staroslovenskej keramiky zo 6. – 10. storočia. Niektoré nádoby boli čiastočne rekonštruované, sú zhodné s keramikou, aká sa zhotovovala na Pomoraví, Považí, či v Ponitrí.

Blatné Remety (okr. Michalovce) - nájdených bolo 61 obytných a hospodárskych objektov roľnícko-chovateľského a remeselníckeho charakteru na okraji terasovitej vyvýšeniny zo 6.-10. storočia, najviac z 9. storočia. 450 m ďalej na okraji terasovitej vyvýšeniny pri melioračných prácach bolo rozrušených asi 8 objektov s nálezmi rovnakého charakteru, ako v predošlom sídlisku. Nájdené boli úlomky podunajskej a pomoravskej staroslovenskej keramiky.

Hnojné (Michalovce) - pri ťažbe zeminy na stavbu Šíravskej vodnej nádrži bolo odkrytých 46 staroslovenských príbytkov, ale väčšina bola zničená ťažbou i predošlými hlbokými orbami. Objekty sa nachádzali v dĺžke 900 m. Nájdená bolo kvalitná staroslovenská keramika podunajského typu. Nálezy pochádzali z 9. až polovice 10. storočia.

Kráľovský Chlmec (okr. Trebišov) - odhalený tu bol staroslovenský mohylník vyše 1 km dlhý, kde pochovávali zomrelých ich spálením z okolitých obcí (ktoré nie sú zatiaľ objavené). Je to pohanský spôsob pochovávania našich predkov, žiarový rítus, ktorý existoval ešte pred kresťanským spôsobom pochovávania. Pochovávalo sa tu od 8. do. 10. storočia.

Topoľovka (okr. Humenné) - aj tu bol objavený staroslovenský mohylník z 10.-11. storočia.

Brekov (okr. Humenné) - nachádzalo sa tu staroslovenské sídlisko z 8. až. pol. 10. storočia. Odkryté boli 4 staroslovenské objekty s rôznymi predmetmi a keramikou.

Oborín (okr. Trebišov) - nachádzala sa tu staroslovenská osada veľkosti asi 700 x 300 m z 9. - 10. storočia. Objavený tu bol hromadný nález ešte nepoužitých staroslovenských hlinených nádob z druhej polovici 9. až začiatku 10. storočia, ktoré boli prikryté veľkým pekáčom.

Prešov – od roku 1954 sa tu odkrylo staroslovenské sídlisko z 8.- 10. storočia na Pavlovičovom námestí. Výskum však nebol ucelený, pretože tu prebiehala veľká stavebná činnosť, ktorá neumožnila preskúmať celý priestor. Odkrytých bolo niekoľko staroslovenských príbytkov so zvyškami kamenných krbov a množstvom staroslovenskej keramiky. Nájdených bolo aj zopár železných predmetov a zlomky veľkého obdĺžnikového pekáča.

Ličartovce (okr. Prešov) – pri kopaní základov chaty sa našlo niekoľko črepov zo staroslovenských nádob z 9. storočia.

Nemcovce (okr. Prešov) - objavené tu bolo staroslovenské osídlenie z 9. storočia.

Veľký Šariš, Šváby (okr. Prešov) – našlo sa tu niekoľko úlomkov staroslovenskej keramiky z 9.-10. storočia.

Fitnice (okr. Prešov) – na vrchu Várhegy sa nachádza staroslovenské sídlisko z 9.-10. storočia. Našli sa tu zlomky staroslovenskej keramiky z tohoto obdobia.

Koprivnica (okr. Bardejov) - nachádzalo sa tu staroslovenské osídlenie malého rozsahu z 9. storočia.

Levoča - pri rozširovaní cesty v južnej časti mesta v roku 1937 robotníci narazili na sídliskovú vrstvu, v ktorej sa našli úlomky hlinených nádob starších neslovenských kultúr ale aj niekoľko úlomkov staroslovenských hlinených nádob z 9. storočia.

Nemešany (okr. Spišská Nová Ves) – v priestore zaniknutej osady Zalužany z 13.-15. storočia boli nájdené aj úlomky staroslovenskej keramiky z 9. storočia.

Smižany (okr. Spišská Nová Ves) - pri kopaní základov pre chatu na Čingove, juhozápadne od Smižian bola nájdená keramika a ovčiarske nožnice z 9. storočia. Z keramiky sa podarili zrekonštruovať tri nádoby s radmi vpichov a vlnoviek.

Spišské Vlachy (okr. Spišská Nová Ves) - na vrchu Dreveník bolo objavené staroslovenské hradisko z konca 9. až 10. storočia. Nájdené tu boli úlomky staroslovenskej keramiky z tohoto obdobia s mnohými vlnovkami i vodorovnými ryhami. Bol tu uskutočnený zatiaľ len malý archeologický výskum.

Obr.

Slovensko-avarské pohrebiská.

Do konca 8. storočia existovali na južnom Slovensku aj tzv. slovensko-avarské pohrebiská. Boli to pohanské pohrebiská, hoci mŕtvych pochovávali do hrobu a niektorí boli ešte vložení aj do drevenej schránky, ktorú môžeme nazvať rakvou. Nevieme posúdiť, akým spôsobom sa celý pohreb uskutočňoval, ale z nálezov v niektorých hroboch sa dá usúdiť, že aj naši pohanskí predkovia verili na posmrtný život a na nadprirodzené bytosti. Na slovensko- avarských pohrebiskách boli nájdené predmety, ktoré majú pôvod staroslovenský aj avarský. V niektorých hroboch bola pri kostre bojovníka nájdená aj kostra koňa, čo je avarský zvyk pochovávania. Najviac takých hrobov bolo nájdených v Žitavskej Tôni, kde tvorili 27,7 % všetkých hrobov. V Devínskej Novej Vsi tvorili 9,6 % z 875 odkrytých hrobov, v Bernolákove tvorili 7,3 % všetkých hrobov, v Štúrove 3,5 %, v Holiaroch 3 % z vyše 1000 odkrytých hrobov, v Nových Zámkoch 2,3 % z 514 odkrytých hrobov. Na niektorých pohrebiskách sa avarské predmety vyskytujú len ojedinelo alebo ide o čisto staroslovenské pohrebisko, na ktorom sa pochovávalo už od 6. storočia, neskôr tu pribudli aj avarské hroby a od 9. storočia avarské predmety a hroby tu už zase nie sú. V týchto prípadoch ide teda v podstate tiež o staroslovenské pohrebiská, pretože boli dokázateľne založené Slovenmi, Avarov tu môžeme brať ako prišelcov, ktorí sa usídlili v priestore už existujúcich staroslovenských osád. Čisto avarské pohrebiská alebo sídliská sa na južnom Slovensku nenachádzajú.

Sú rôzne názory na to, do akej miery sa Avari vyskytovali na južnom Slovensku. Prehnané názory niektorých historikov sú také, že na južnom Slovensku žilo veľa Avarov, ktorí tu mali vytvorené akési samostatné správne územie, ktorému dali títo historici názov „malý kaganát“. Archeologické nálezy to však vôbec nepotvrdzujú. Nad Dunajom nebolo nájdené jediné samostatné avarské sídlisko, pohrebisko, či hradisko. Antropologické rozbory nájdených kostier na slovensko - avarských pohrebiskách priniesli dôkazy o tom, že mongoloidná rasa bola na týchto miestach zastúpená iba do 4 %. Napríklad po preskúmaní 400 nájdených kostier zo slovensko - avarského pohrebiska v Holiaroch bolo iba 2,5 % kostier mongoloidných.

Sloveni prevzali od Avarov niektoré spôsoby životného štýlu, začali používať aj ich výrobky, ktoré preto nachádzame aj v staroslovenských hroboch. Ako však vieme, že išlo o hroby staroslovenské a nie avarské ? Prezrádza nám to spôsob hĺbenia hrobových jám, spôsob pochovávania, zhotovenie drevenej konštrukcie s roštovaním, používanie drevenej alebo organickej schránky pre mŕtveho (rakvy) a tiež to, aké milodary a keramika boli v hrobe uložené. Presvedčivým dôkazom je aj spomínaný antropologický rozbor kostier. Vieme to aj preto, lebo s rovnakým spôsobom pochovávania sa stretávame u Slovenov a Moravanov aj v neskoršom období od 9. - 11. storočia na miestach, kde Avari nikdy neboli alebo už neboli.

V mnohých hroboch boli nájdené pri kostre predmety avarského i staroslovenského pôvodu. Sloveni boli na juhu Slovenska rozhodne ovplyvnení materiálnou kultúrou Avarov, ale samotných Avarov tu nebolo veľa. Niektoré avarské výrobky boli nájdené na takých miestach, kde sa Avari vôbec nevyskytovali alebo v období, keď už Avarov nebolo. Zdá sa, že Sloveni a neskôr Moravania skopírovali niektoré umelecké predmety avarského pôvodu a ďalej ich nejakú dobu vyrábali aj po zániku avarskej ríše a avarského etnika.

Prenikanie Avarov na územia dnešného južného Slovenska do prostredia osídleného Slovenmi od konca 6. storočia do konca 8. storočia nemožno poprieť. Avarov, ktorí sem prichádzali však bolo málo, nestačilo to ani na zakladanie samostatných avarských osád. Prezrádzajú to spoločné slovensko-avarské hroby na slovensko-avarských pohrebiskách. Ak by totiž Avari zakladali svoje vlastné, avarské osady, určite by mali aj svoje vlastné pohrebiská, nebolo však doposiaľ nájdené ani jediné čisto avarské pohrebisko, ani jediné avarské sídlisko na území dnešného južného Slovenska. Predpokladáme preto, že obyvatelia pochovaní na slovensko -avarských pohrebiskách boli v drvivej väčšine slovenského pôvodu, ktorí si čiastočne prisvojili avarskú materiálnu kultúru, teda používali niektoré predmety, ktoré pochádzali od Avarov a dokonca ich sami vyrábali.

Po zániku Avarskej ríše v Panónii začiatkom 9. storočia sa o Avaroch dozvedáme sporadicky z rôznych historických správ ešte začiatkom 9. storočia, neskôr celkom vymizli z histórie. Po porážke Avarov koncom 8. storočia Avari opustili podunajské kraje a odišli na východ, tí, čo tu ostali, úplne splynuli s tu žijúcim slovenským etnikom.

Význam a zhodnotenie uvedeného archeologického výskumu.

Stará Morava bola nepochybne silným hospodárskym, politickým a cirkevným útvarom, kde vládla skupina ľudí, patriaca do vyššej spoločenskej vrstvy. Obyčajné hroby pod zemou boli ťažko dostupné pre násilníkov a neboli preto vykradnuté. Ich inventár prezrádza, že v mestách starej Moravy sa žilo v blahobyte, keďže Moravania dávali do hrobov k nebožtíkom na tú dobu nezvyčajne veľké množstvá zlatých a strieborných predmetov a šperkov. Aké veľké bohatstvá asi obsahovali vylúpené hrobky a kaplnky pri kostoloch s pochovanými osobami, ktoré patrili ešte k bohatším vrstvám, o tom môžeme už len polemizovať.

Príslušníci vyššej spoločenskej vrstvy žili v opevnených častiach miest a hradísk na kniežacích dvorcoch s vlastnými kostolmi. Podobné dvorce z 9. storočia sú známe aj v mestách v susednej Franskej ríši.

Bol rozdiel medzi dnešnými Slovákmi a Moravákmi ?

Zo všetkých údajov, ktoré máme k dispozícii môžeme povedať, že nebol. Hoci za Rastislava východnú časť Moravy, teda Nitriansko spravoval Svätopluk, bol to však Rastislavov synovec, teda rodina. Podobne Rastislav bol synovec Mojmíra I., teda známi vládcovia starej Moravy boli v tesnom príbuzenskom vzťahu. Keď Svätopluk odstránil Rastislava, automaticky sa stal vládcom východnej i západnej časti starej Moravy, nemusel dobývať druhú časť. Z historických údajov vyplýva, že západnú i východnú časť starej Moravy obývalo to isté etnikum s tou istou rečou: moravskí Sloveni alebo jednoducho Moravania. Ale aj archeologické nálezy nájdené na západ i východ od rieky Moravy potvrdili zhodnú materiálnu kultúru obyvateľov oboch častí, to znamená, že tu žijúci ľudia používali rovnaké predmety, ktoré vyrábali, parádili sa rovnakými šperkami, stavali si rovnaké príbytky, slovenské kniežatá oboch častí boli navyše v tesnom príbuzenskom vzťahu. Čo teda spôsobilo, že dnešní Slováci už netvoria spoločný národ s dnešnými Moravákmi? Spôsobili to neskoršie dejinné udalosti v nasledujúcich storočiach, keď územie na východ od rieky Moravy sa stalo súčasťou nového štátneho útvaru - Uhorska a územie na západ od rieky Moravy bolo zahrnuté do Českého kráľovstva, či Rakúska. U Moravákov, bývalých moravských Slovenov prebieha pomalá a postupná asimilácia s Čechmi, moravskí Sloveni žijúci na východ od rieky Moravy si udržali svoju identitu, stali sa samostatným národom, mužská časť Slovenov sa tu začala nazývať Slovákmi (ženy sa tu nazývajú naďalej svojim pôvodným názvom, sú Slovenky) a po dlhých storočiach pomaďarčovania sa nakoniec tento národ osamostatnil a vytvoril najskôr spoločný štát s Čechmi a Moravákmi, v súčasnosti vytvoril svoj vlastný štát, Slovenskú republiku.

Rôznorodosť pochovávania u moravských Slovenov.

Napriek tomu, že v 9. storočí boli naši predkovia už pokrstení a veľký rozvoj kresťanstva na starej Morave nastal po príchode Cyrila a Metoda na Moravu v roku 863, na mnohých miestach moravského kniežatstva sa pochovávalo ešte podľa starých tradícií, teda pod mohylami. Pri pochovávaní sa uskutočňovali pohanské obrady a mŕtvi boli aj spaľovaní. Tam, kde bolo obyvateľstvo viac nakoncentrované v hradných mestách, stavali sa už kresťanské kostoly okolo ktorých sa pochovávalo po novom, teda v duchu kresťanských pravidiel. Kresťanské pohrebiská nachádzame vo všetkých väčších centrách starej Moravy od 9. storočia v okolí vystavaných kostolov. Na týchto miestach nachádzame kostrové hroby, do ktorých boli nebožtíci pochovaní podľa kresťanských pravidiel už od začiatku 9. storočia. Ako príklad prechodu pochovávania našich predkov od pohanského spôsobu na kresťanský spôsob možno uviesť pohrebisko v Starom Meste - Velehrade, v lokalite „Na Valách“, ktoré sa nachádzalo v okolí kostola postaveného už začiatkom 9. storočia. V severnej časti tohoto pohrebiska boli objavené zvyšky staroslovenských žiarových hrobov zo 6. až 7. storočia. Zomrelých najprv spálili a potom ich popol vložili do urien – popolníc, ktoré umiestnili do hrobu spolu s milodarmi. Mnohé takéto žiarové hroby boli rozrušené neskoršími kostrovými kresťanskými hrobmi, ktoré pochádzajú z prelomu 8. až 9. storočia. Smerom k južnej časti pohrebiska boli odkryté už iba kostrové kresťanské hroby z 9. storočia.

Archeológovia však odkryli niektoré miesta na území starej Moravy, kde sa pochovávalo podľa pohanských zvyklostí ešte v 11. storočí. Sú to však oblasti, kde chýbajú cirkevné stavby alebo kde nenachádzame hradné mestá. Tu žili Sloveni v roztrúsených usadlostiach, kde sa dlho pridržiavali starých pohanských zvykov. Nie je na tom nič nezvyčajné, veď aj dnes v 21. storočí existujú krematóriá, v ktorých sa mŕtvi spaľujú s kňazom i bez kňaza. Takisto ako v 9. storočí, keď pod jednou mohylou nachádzame hroby žiarové i kostrové z toho istého obdobia, i dnes nachádzame na cintorínoch hroby s krížmi i bez krížov, hroby kostrové, aj hroby s urnami s popolom nebožtíka.

Na území starej Moravy však boli objavené ešte ďalšie pohrebiská, ktoré nazývame slovensko - avarské. Nachádzajú sa v južných častiach dnešného Slovenska a sú tiež kostrové, ale pohanské. Nenachádzajú sa tu žiadne kostoly a v niektorých hroboch je nebožtík pochovaný spolu so svojim koňom. Tento spôsob pochovávania tu existoval do konca 8. storočia, do zániku Avarskej ríše. Naši predkovia žijúci v týchto oblastiach boli ovplyvnení avarskou kultúrou a preto niektorí Sloveni prevzali aj tento spôsob pochovávania. Na týchto pohrebiskách nachádzame však aj staroslovenské žiarové hroby, teda niektorí Sloveni sa pridržiavali svojich dávnych zvyklostí aj naďalej.

Razili sa na starej Morave moravské mince, čím sa platilo ?

Doposiaľ sa nenašla žiadna moravská minca, domáce peniaze v starej Morave pravdepodobne neexistovali, nerazili sa. Platilo sa železnými hrivnami, plátnom, zlatom, striebrom alebo cudzou menou. Železné sekerovité hrivny mohli byť pomerne častým platidlom pretože boli oveľa dostupnejšie ako napríklad zlato, či striebro. Podobali sa na akési sekáče alebo nedokonale vypracované sekerky, preto dostali tento názov, ale ako sekery sa určite nepoužívali. Hrivny mali rôznu veľkosť od 6 do 500 cm, boli vyrábané najčastejšie z oceľových tyčí, na jednom konci boli rozkované do splošteného tvaru, na druhom konci mali jednoduchým spôsobom prerazený otvor rôznej veľkosti, ktorý slúžil na zavesenie týchto hrivien alebo ich zviazanie dokopy. Sekerovité hrivny nájdené na území starej Moravy pochádzajú z obdobia od konca 8. do polovice 10. storočia. Ich najintenzívnejšie používanie zaznamenávame v období najväčšieho rozvoja starej Moravy, teda v 9. storočí. Názov hrivna pochádza zo staroslovenského názvu grivna, čo znamenalo mieru alebo váhu nejakého kovu.

Obrázok nálezov sekerovitých hrivien

Mnohé hrivny boli nájdené s useknutými koncami alebo s rôznymi malými či väčšími výsekmi najmä plochej časti hrivny. Naši predkovia ich teda používali aj ako železnú polosurovinu, z ktorej si vysekávali potrebné kúsky železa na zhotovenie iných drobných pracovných nástrojov. Metalografická analýza hrivien z rôznych nálezov potvrdila, že hrivny nemohli byť používané ako pracovný nástroj, pretože toto železo bolo iba narýchlo vykované bez ďalšieho opracovania, teda železo bolo mäkké a kujné. Nebolo vôbec stvrdzované kalením alebo cementovaním, takýto nástroj by nič nevydržal. Sploštené konce hrivien mali praktické upotrebenie ako polosurovina a zároveň sa každý mohol presvedčiť o jej kvalite, pretože iba kvalitné železo sa dá vykuť do plochých útvarov bez toho, aby sa trhalo, lámalo a praskalo. Hrivny boli zároveň výborným platidlom, za ne sa dalo nakúpiť čokoľvek, mali rôznu veľkosť a kedykoľvek sa dali použiť aj ako surovina na výrobu akýchkoľvek železných predmetov. Na mnohých miestach boli sekerovité hrivny nájdené pohromade vo veľkých množstvách, teda vlastníci ich zhromažďovali ako peniaze alebo ako dôležitú železnú surovinu do zásoby.

Podobné železné sekerovité hrivny boli nájdené aj v južnom Nórsku a Švédsku z obdobia od 9. storočia. Najmä v Nórsku ich bolo doteraz nájdených až do 4000 kusov, väčšinou vo veľkých množstvách pohromade. Na území starej Moravy ich bolo nájdených zatiaľ okolo 2000 kusov, najviac v Bojnej a Pobedime. Nikde inde v Európe sa však nenašli, ani na územiach medzi Nórskom a bývalou starou Moravou. Poznáme iba jediný hromadný nález sekerovitých hrivien z hradiska Zawada Lanckorońska nachádzajúce sa pri rieke Dunajec v južnom Poľsku. Táto oblasť však bola počas vládnutia kráľa Svätopluka súčasťou starej Moravy a používanie hrivien sa z Moravy rozšírilo aj sem.

Výskyt nórskych a moravských hrivien v rovnakom období na dvoch odlišných územiach, ktoré nemali spolu nič spoločné, doposiaľ nevieme vysvetliť. Vysvetliť nevieme ani to, prečo sekerovité hrivny vyrábali a používali iba Moravania a prečo neboli známe u žiadnych iných slovanských kmeňoch pred vznikom a po zániku starej Moravy. Isté teda je, že sekerovité hrivny nepriniesli na starú Moravu staré slovenské kmene, ale že ich používanie zaviedli až Moravania, možno podľa vzoru severských národov. Možné však je aj to, že sekerovité hrivny vymysleli Moravania ako prví a z Moravy sa rozšírili do Škandinávie. Spojitosť Moravy so Škandináviou však z historických materiálov nemôžeme nijako doložiť a možno ide iba o náhodu.

Nálezy veľkého množstva sekerovitých hrivien nám prezrádzajú, kde sa nachádzali veľké hospodárske, výrobné a obchodné centrá starej Moravy.

Kde sú hroby staromoravských vládcov a kde odpočíva Metod ?

S istotou to nevieme. S určitosťou vieme len to, že najváženejším osobám tej doby boli stavané murované hrobky a kaplnky, kam uložili ich pozostatky spolu s cennými predmetmi. Všetky doposiaľ objavené hrobky a kaplnky boli však vykradnuté už v 10. storočí alebo natoľko zničené, že sa nedá zistiť nič o osobách, ktoré tu boli pochované. Hroby staroslovenských vládcov a významných cirkevných hodnostárov však môžeme hľadať v najväčších hradných mestách starej Moravy, kde boli bezpochyby pochovaní v blízkosti alebo vo vnútri najväčších moravských kostolov.

Metoda určite pochovali do kaplnky alebo veľkej hrobky pri nejakom veľkom kostole. V Sadoch v Uherskom Hradišti sa našli základy veľkého, honosného kostola, kde mohol byť pochovaný aj Metod, ale hrobná kaplnka, ktorej zvyšok sa tu našiel, bola v minulosti vykradnutá. O pohrebe sv.Metoda sa v "Žití sv. Metoda píše toto: „Keď ho (Metoda) jeho žiaci opatrili a dôstojné úcty mu vzdali, vykonali službu cirkevnú latinsky, grécky a slovensky, potom sa zišiel nesčíselný zástup ľudí, sprevádzali ho sviečkami, oplakávajúc dobrého učiteľa a pastiera, mužské pohlavie aj ženské, malí i veľkí, bohatí i chudobní, slobodní i otroci, cudzí i domáci, nemocní i zdraví...".

V „Krátkom živote Konštantína a Metoda“ je uvedený presnejší údaj o mieste pochovania Metoda, ale keď sa preskúmali základy všetkých veľkých kostolov, ktoré boli doposiaľ objavené, nikde sa nenašli predmety alebo kostra, ktoré by prezradili, že tu bol pochovaný Metod. Nájdené murované hrobky, ktoré by zodpovedali uvedenej lokalizácii v „Krátkom živote Konštantína a Metoda“ boli vykradnuté a zničené.

Remeselnícke a služobnícke názvy obcí.

Dodnes sa zachovali mnohé remeselnícke a služobnícke názvy obcí, ktoré boli založené Slovenmi v najstarších dobách a ktoré potom prebrali do svojej reči Maďari, keď začiatkom 10. storočia obsadili slovenské územia. Remeselnícke a služobnícke obce sa nachádzajú najviac na miestach, ktoré boli husto osídlené slovenským etnikom ešte pred príchodom Maďarov. Základom celej neskoršej remeselníckej a služobníckej organizácie Uhorska boli práve tieto remeselnícke a služobnícke obce so starousadlým slovenským obyvateľstvom.

Niektoré dnešné obce s takýmto dokázaným starobylým názvom sú zároveň archeologickými náleziskami z čias starej Moravy, čo iba potvrdzuje fakt, že už v tejto dobe tu tieto obce stáli a pravdepodobne sa aj nazývali rovnako ako dnes alebo aspoň mali názvy s rovnakým významom ako dnes.

Obrázok prastarých obcí s remeselníckym alebo služobníckym názvom

Najhustejšia koncentrácia remeselníckych a služobníckych názvov obcí, ktoré sa dodnes zachovali sa nachádzajú vo východnej časti starej Moravy (pozri obr.), v oblasti staroostrihomskej a tiež v západnej časti starej Moravy. Podobná oblasť sa nachádza aj v oblasti bývalého blatnohradského kniežatstva pri Blatenskom jazere (Balatóne), ktoré založil Pribina a po jeho smrti tu vládol jeho syn Koceľ.

Z analýz vyplýva, že existencia mnohých týchto obcí siaha až do čias starej Moravy v 9. storočí, ináč povedané, tieto obce tu boli už v 9. storočí a dodnes sa zachoval nielen ich názov ale aj kontinuita slovenského osídlenia. Husté osídlenie východnej časti starej Moravy našimi predkami a osídlenie staroblatenskej oblasti slovenským etnikom od najstarších čias je doložené rôznymi historickými písomnosťami a archeologickými nálezmi. Menej staroslovenských archeologických nálezov bolo nájdených zatiaľ v oblasti staroostrihomskej, ale podstatná časť tejto oblasti sa dnes nachádza v Maďarsku, kde nie je záujem o odkrývanie staroslovenskej histórie.

Mnohé z týchto obcí už neexistujú, zanikli v rôznom období v neskorších storočiach, ale vieme o nich zo starých listinných záznamov, kde sú uvedené v pôvodnej, staroslovenskej alebo skomolenej latinskej, či maďarskej forme. Väčšinou nevieme presne, kde sa tieto zaniknuté remeselnícke alebo služobnícke obce nachádzali, vieme ich lokalizovať len približne. Tieto obce, ktorých presnú lokalizáciu nepoznáme, tu neuvádzam. Nezaoberám sa tu ani oblasťou staroblatenskou, pretože táto oblasť tvorila samostatné blatnohradské kniežatstvo, ktoré bolo súčasťou rozšírenej veľkej Moravy len krátku dobu na vrchole Svätoplukovej moci.

Veľa ďalších obcí má očividne prastarý názov, ale ich existencia pod takýmto názvom nie je historicky dostatočne doložená, preto ich tiež neuvádzam.

Východná (nitrianska) oblasť starej Moravy

Brezolupy - zaoberali sa tu lúpaním brezovej kôry, ktorá bola dôležitou surovinou pri výrobe dechtu. Výroba dechtu v tejto oblasti je doložená archeologicky, pretože približne 30 kilometrov od Brezolúp, v Bojniciach a Koši boli objavené najväčšie staromoravské výrobne dechtu v strednej Európe z 9. storočia. V Brezolupách a okolitých obciach boli objavené viaceré staroslovenské mohyly zo 7. - 9. storočia s kostrovými aj žiarovými hrobmi.

Čeladice - žilo tu služobníctvo, "čeľaď".

Dvorníky - názov vznikol zo staroslovenského slova udvornik. Udvornici boli ľudia, ktorí tvorili služobníctvo patriace hradnému alebo kniežaciemu dvoru. Bezprostredné okolie Dvorníkov je starobylé. V neďalekých Bojničkách bol v roku 1967 uskutočnený záchranný výskum pohrebiska z obdobia starej Moravy po zničujúcom zásahu buldozéra. Preskúmaná bola iba časť pohrebiska, ostatné hroby a nálezy ostali pod zemou. V Siladiciach asi 5 km od Dvorníkov boli objavené viaceré staroslovenské príbytky z obdobia od 5. do 12. storočia a menšie kostrové pohrebisko z obdobia starej Moravy. Väčšina nálezov však bola zničená ťažbou piesku.

Hrnčiarovce (Nitrianske Hrnčiarovce a Hrnčiarovce nad Parnou), žili tu grnčari, hrnčiari, ktorí vyrábali hlinené nádoby, Nitrianske Hrnčiarovce sú písomne doložené už v roku 1113.

Igram - žili tu "igrci" - speváci s hudobnými nástrojmi.

Mojmírovce - dnešný názov je umelý, nemá nič spoločné s vládcami Moravy, Mojmírom I. alebo II. Predtým sa obec volala "Urmín", tento názov vznikol zo staroslovenského slova "ilmar". Ilmari sa zaoberali spracovávaním mäkkého dreva.

Urmince - názov vznikol od slova "ilmar" ako v predošlom prípade. Žili tu teda spracovatelia mäkkého dreva.

Lovce - obyvatelia obce sa zaoberali lovom zveri.

Otrokovce - (Horné a Dolné) - žili tu nevoľníci, zajatci, otroci.

Pastuchov - názov obce vznikol od staroslovenského slova "pastuši", boli to pastieri dobytka, oviec.

Psiare - v obci žili psari - psiari, psovodi, ktorí sa starali o poľovníckych psov. Celá oblasť je bohatá na staroslovenské archeologické lokality, ktoré sú však veľmi slabo preskúmané (pozri heslá Psiare, Tlmače a Malé Kozmálovce).

Obsolovce - názov vznikol od slova "psolovci", boli to lovci poľujúci pomocou vycvičených psov.

Kovarce - názov obce vznikol od staroslovenského slova "kovarci".

Sokolovce - názov obce vznikol od staroslovenského slova "sokoli", boli to lovci, ktorí poľovali pomocou cvičených sokolov.

Štitáre (Horné, pri Topoľčanoch) - názov obce vznikol zo staroslovenského slova "ščitari", žili tu štitári, výrobcovia štítov, ktoré používali vojaci na ochranu.

Štitáre (dnes mestská časť Nitry) - názov obce vznikol rovnako ako v predošlom prípade, písomný doklad o obci máme z roku 1113.

Tesáre (nad Žitavou, pri Zlatých Moravciach) - žili tu "tesari", tesári stavali drevené stavby a strechy.

Tesáre (pri Topoľčanoch) - názov obce vznikol rovnako, ako v predošlom prípade.

Tlmače - žili tu "tlmači", boli to tlmočníci, ktorí tlmočili želania cudzincov na kniežacích dvoroch. Celá oblasť je bohatá na staroslovenské archeologické náleziská, ktoré sú ale veľmi slabo preskúmané. Priamo v Tlmačoch bolo objavené opevnené štvoruholníkové staroslovenské sídlisko „Hrádze“. Pozri heslá Psiare, Tlmače, Malé Kozmálovce a Starý Tekov.

Tovarníky - žili tu "tovarnici", pomocní pracovníci, ktorí tovar nakladali, vykladali, strážili ho atď.

Voderady - názov obce vznikol od slova "voderadi", boli to stavitelia hatí a upravovatelia vodných tokov.

Vozokany (Veľké, Malé, pri Zlatých Moravciach) - žili tu "vozokani", teda povozníci, ktorí prepravovali materiál, tovar i ľudí.

Vozokany (pri Topoľčanoch), názov vznikol rovnako ako v predošlom prípade.

Zlatno - názov obce vznikol od staroslovenského slova "zlatnici", žili tu teda zlatníci, šperkári, ktorí pracovali s drahými kovmi.

Zlatníky - názov obce vznikol rovnako ako v predošlom prípade.

Oblasť staroostrihomská.

Bócsár (v Maďarsku, kraj Novohrad), žili tu byčari, vyrábali bočky, sudy. Starí Maďari prevzali názov ako bucsár, odtiaľ Maďarmi skomolený názov obce Bócsár.

Dejtár (v Maďarsku, Novohrad), žili tu degtari, boli to dechtári, výrobcovia dechtu.

Darocz (v Maďarsku, kraj Novohrad), žili tu dravci, boli to poľovníci, ktorí používali pri poľovaní dravých vtákov, boli zároveň chovateľmi a krotiteľmi takýchto vtákov. Maďari prevzali toto slovo "dravci" zo staroslovenčiny ako daróc, z toho vzniko názov obce Darocz.

Haláp (Cserhát-haláp, v Maďarsku, kraj Novohrad) - tento názov vznikol zo staroslovenského slova chlap. Predpokladá sa, že "chlapi" predstavovali podradné, nevoľné služobníctvo pre ťažké manuálne práce.

Lóc (Nagylóc, v Maďarsku, kraj Novohrad), žili tu lovci zveri, názov vznikol zo staroslovenského slova "lovci".

Szakál (Nógrádszakál, v Maďarsku, kraj Novohrad) názov obce vznikol zo staroslovenského slova "sokoli". Sokoli boli poľovníci loviaci za pomoci sokolov.

Späť na hlavnú stránku

napísal: Ondrej Chreňo

E- mail

zaklkam@gmail.com